7. PEŠIA ZÓNA, CENTRUM MESTA

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Daniel Balko - kandidát na poslanca za mestskú časť Diely, Mlynárce, Kynek a Párovské Háje č. 1

Nitrianska pešia zóna už dlhodobo trpí prázdnotou. Pred každými komunálnymi voľbami síce počúvame sľuby, ako sa to zmení, ale realita vraví niečo iné. Problém pešej zóny nie je jednoduchý, treba mu rozumieť. Nestačí ho zvaľovať na OC Mlyny, problém so životom na pešej zóne je staršieho dátumu. Je však pravdou, že otvorenie obchodného centra v strede mesta zásadným spôsobom pešiu zónu poškodilo. V kultúrne vyspelých štátoch a mestách obchodné centrá do stredu miest len tak nepustia. Bez ohľadu na to, však existencia obchodných centier ešte neznamená, že kvôli ich návštevnosti pešie zóny zanikajú a verejné priestranstvá sa vyprázdňujú. Dokonca aj na Slovensku vidíme, že námestia a pešie zóny vo väčších mestách, žijú. Napokon stačí sa pozrieť do nášho mestského parku na Sihoti, aby sme si overili, že ľudia nechodia len do obchodných centier. Ich vznik iba spôsobil, že funkcia peších zón a námestí sa zmenila. Už sa tam nechodí prioritne za nákupmi a vybavením bežnej agendy. Obchody, banky, mobilných operátorov a ďalšie vyhľadávané služby stiahli obchodné centrá. Peším zónam ostal priestor pre voľnočasové aktivity. A práve to je problém nitrianskeho korza, ktoré ako živé korzo nežilo už dávno. Pod živou pešou zónou si totiž predstavujeme ulicu plnú terás s kaviarňami, cukrárňami, reštauráciami, prevádzkami s rýchlym občerstvením, čerstvým pečivom, galériami... a samozrejme priestor plný rôznych atrakcií od živej hudby, maľovania až po živé sochy či uličné predstavenia. Aspoň tak vyzerajú pešie zóny, ktoré žijú a sú navštevované. K takémuto stavu by sa mala priblížiť aj naša pešia zóna.

K oživeniu pešej zóny a jej pretvoreniu na živé korzo je potrebné urobiť viacej krokov. Väčšina z nich sa dá stihnúť do troch rokov, no dlhodobá udržateľnosť života v centre mesta si bude vyžadovať aj náročnejšie zmeny. Preto prvým predpokladom potrebným pre vytvorenie živého nitrianskeho korza je spoločná zhoda všetkých aktérov, ktorých sa týka, na jednotnej koncepcii a jej dodržiavaní. To znamená spoločný postup majiteľov objektov na pešej zóne, prevádzkovateľov, obyvateľov a samozrejme samotného mesta. Záujmy týchto skupín sú totiž často odlišné a niektorým prázdna pešia zóna aj vyhovuje. Majiteľom objektov na pešej zóne je jedno, aké prevádzky sa v nich nachádzajú. Či sa svojim charakterom na pešiu zónu hodia alebo nie. A nakoľko herne či second handy dokážu platiť viac ako kaviarne, tak sú na pešej zóne tie. Podobne aj niektorí obyvatelia sú spokojní, keď im na ulici večer „nič nehučí“ a je tam „kľud“. Dokonca aj niektoré kroky mesta zamerané na oživenie pešej zóny, pešej zóne nepomohli, aspoň nie udržateľne a koncepčne. Je pomerne ľahké jednorázovo prilákať ľudí na pivný festival či vianočné mestečko, no to neznamená, že ľudia vďaka nim začnú automaticky chodiť na pešiu zónu. Navyše tieto akcie prežívajúcim prevádzkam na pešej zóne znižujú zisk a odoberajú im aj to málo zákazníkov, ktoré majú. Nekoncepčný krok mesta sú aj piatkové letné koncerty, ktoré sa kvôli korektnosti odohrávajú mimo možnosti priameho sedenia na niektorej terase a nepomáhajú tak väčšej návštevnosti prevádzok na pešej zóne.

Jediný, pre koho je oživenie pešej zóny v bytostnom záujme, sú samotné prevádzky na pešej zóne. Od nich sa však žiadne zásadné zmeny v charaktere pešej zóny očakávať nedajú. Zväčša riešia prozaickejší problém, ako každoročne prežiť. Platia veľký nájom a to čo by mohli investovať do prípadných letných podujatí platia mestu za užívanie plochy letnej terasy. Konkrétne, za menšiu letnú terasu v rozmere 18 štvorcových metrov sa mesačne platí vyše 140 eur a k tomu ešte jednorazový poplatok 80 eur za jej povolenie. Za štyri letné mesiace to je 640 eur.

Takže, ako oživiť pešiu zónu? Ako sme už spomenuli, niektoré kroky sú finančne i časove relatívne nenáročné. Napríklad platby za letné terasy alternujme možnosťou, že prevádzkovateľ minimálne raz za mesiac na vlastné náklady zorganizuje na terase koncert či iné kultúrne podujatie. Dobu otvorenia letných terás počas letných víkendov posuňme do polnoci, v ostatné dni do jedenástej. Tak isto čas koncertov či iných podujatí na pešej zóne. Mesto by malo na pešiu zónu vrátiť podujatia kultúrneho leta a v rámci grantovej schémy zvlášť podporovať aktivity realizované na pešej zóne. Náročnejším, no pre udržateľnosť života na pešej zóne nevyhnutým krokom bude znížiť negatívny dopad OC Mlyny jej využitím. Návštevnosť OC Mlyny je totiž možné využiť a to predĺžením pešej zóny po križovatku pred OC Mlyny. Tým by sa pešia zóna začínala priamo v centre mesta. Navyše na tomto úseku oproti OD Tesco je už dnes päť ďalších prevádzok (kaviareň, čajovňa, koktail bar, dva puby) a predajňa čerstvého pečiva, ktoré by mohli využiť sedenie na novej pešej zóne. Tým by vzniklo neprerušované korzo od Mlynov až po divadlo. Pešia zóna by sa tak nielen predĺžila, ale najmä napojila na najrušnejšiu časť mesta. No a v treťom rade by sa mali realizovať náročnejšie výzvy. Treba podporovať zvýšenie návštevnosti Nitry, lebo pešie zóny potrebujú turistov. Len domáci obyvatelia ozajstnú živú pešiu zónu finančne neudržia a v lete nie sú v Nitre ani študenti. Atraktívnosti pešej zóny by veľmi pomohla aj dostavba súčasného priestoru Svätoplukovho námestia na klasické uzatvorené námestie. Tak by vznikla prirodzená protiváha OC Mlyny s vlastnou voľnočasovou a kultúrnou infraštruktúrou.
Vytvorenie živej pešej zóny je veľkou výzvou, no bez nej bude Nitra stále len neatraktívnym a neúplným mestom. Aj väčšina výhrad voči súčasnému životu v Nitre, ktoré hovoria u nude v Nitre, vychádza práve z toho, že v Nitre centrum mesta nežije. Pokiaľ sa chce Nitra naozaj zaradiť medzi moderné a atraktívne mestá, bez živej pešej zóny to nepôjde.

• schváľme koncepciu Nitrianskeho korza
• dajme možnosť prevádzkovateľom, aby platby za letné terasy mohli vymeniť za zorganizovanie kultúrnych podujatí aspoň raz mesačne
• rozšírme otvárací čas pre letné terasy do 24.00
• napojme pešiu zónu na OC Mlyny jej predĺžením a spojme prevádzky oproti OD Tesco a na pešej zóne do jedného celku
• v rámci grantových schém vytvorme časť zameranú na aktivity na pešej zóne
• vráťme kultúrne leto na pešiu zónu

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Pešia zóna, Svätoplukovo námestie sú dnes vymreté miesta priamo v centre Nitry. Keď si odmyslím zopár podujatí, ktoré sa konajú každoročne (Divadelná Nitra, Mikuláš, Vianočné mestečko, Silvester, Nitra, milá Nitra…) tak občania jednoducho nemajú dôvod tam chodiť. Je populárny názor, že za to môžu nákupné centrá, kde sa zdržuje veľké množstvo ľudí. Je to síce z časti pravda, povedzme si však otvorene – čo by ľudia robili na pešej zóne, námestí? Obchodné prevádzky končia jedna za druhou, drží sa našťastie Kupecká ulica, ktorá má svoju atmosféru a hlavne reštaurácie, kaviarne.

Prečo je to tak? Môj názor:

- absencia dostatočného množstva parkovacích miest v centre
– s tým spojená slabá ponuka obchodov
– nedostavané námestie kopcovitého tvaru
– prebytok nákupných centier v meste (otázne)
– absencia turistov – neexistujúci cestovný ruch
– príliš málo podujatí

Ako to zmeniť?

- podzemný parkovací dom v dostupnej vzialenosti od pešej zóny, ideálne priamo pod Svätoplukovím námestím/Mostnou ulicou
– viac podujatí, ktoré by prilákali občanov do ulíc
– naštartovať cestovný ruch – viac turistov – väčší dopyt po obchodoch
– nadväzne na zvýšený prílev občanov/turistov nové obchodné prevádzky – kaviarničky, obchodíky so suvenírmi, kníhkupectvo, PNS časopisy noviny, malé potraviny atď.
– dostavba Svätoplukovho námestia tak, aby bolo uzatvorené a prevádzky mohli byť priamo na ňom (posedenie pri kávičke na novom uzatvorenom námestí s výhľadom na novú vkusnú fontánu a vela zeleňe by oživilo centrum)

Čo by som ešte zmenil?

- Nitre chýba urbanistická vízia – výsledkom je nová zástavba na Mostnej ulici, nevskusné námestie za Hlavou poštou, niekoľko rôznych druhov pouličného osvetlenia, niekoľko typov chodníkov
– Orbis – roky schátraná budova, ktorá špatí centrum mesta
– Palárikova ulica – rovnako bez urbanistickej vízie
– Mostná ulica – vzhľadom nezapadá do starobylého centra, rozpadnuté budovy, príliš nízka zástavba, chýbajúca zástavba smerom k novým budovám
– Mostná ulica – chýbajúce uličky, ktoré by prepojili Svätoplukovo námestie s podhradím, voľná nezastavaná plocha
– budova telekomunikácií – rozpadávajúca sa budova, ktorá sa svojím vzhľadom nehodí do centra mesta