Južný obchvat Nitry, R1

Južný obchvat Nitry, R1: vizualizácie, fotografie z výstavby, videá + úseky Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce, BB severný obchvat

Aktuálne termíny otvorenia prvej súkromnej diaľnice R1 (Nitra – Banská Bystrica)
Nitra, západ – Selenec 28. 9. 2011 
Selenec – Beladice 28. 9. 2011 
Beladice – Tekovské Nemce 28. 9. 2011 
Banská Bystrica – severný obchvat 4. júla 2012

Diskusiu a aktuálne fotografie z výstavby obchvatu nájdete v našom Diskusnom fóre (kliknite sem)

Prepojenie Novozámocká - Dlhá
http://www.nitralive.sk/infrastruktura/518-prepojenie-novozamocka-dlha.html

Po kliknutí na obrázok sa Vám otvorí link na stiahnutie v plnej veľkosti!





Rýchlostná cesta 1 (R1) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Trnava, Nitra, Žarnovica,Žiar nad Hronom, Zvolen a Banská Bystrica. Pôvodne bola plánovaná ako diaľnica D65, no po neschválení diaľničnej kategórie D22,5 v roku 1999 bola zmenená na cestu pre motorové vozidlá (rýchlostnú cestu). R1 je súčasťou európskych ciest E58, E77,E571 a E572. Celková dĺžka je plánovaná na 173,553 km, z ktorých je v súčasnosti v prevádzke 104,340 km, vo výstavbe 18,047 km a v štádiu príprav 51,166 km.

História

Výstavba rýchlostnej cesty R1 začala už v 70. rokoch. Vtedy nezávisle od seba začala prestavba úsekov ciest I/51 (Trnava -Báb) a I/66 (Banská Bystrica - Kováčová). V tom čase sa však neuvažovalo o zriadení kategórie rýchlostných ciest a preto boli aj tieto nové úseky kategorizované ako cesty I. triedy. V 80. rokochbol vystavaný úsek Šášovské Podhradie - Budča. Úsek Trnava - Báb bol vybudovaný len v polovičnom profile, preto sa v polovici 90. rokov začalo s dobudovávaním na štvorprúdovú cestu. Celý 23,2 km dlhý úsek kompletne sprejazdnili 15. júla 2000. Koncom 90. rokoch začala výstavba i v Pohroní. Ešte v roku 1996 sa začala výstavba obchvatu Žarnovice. Ten sa staval v dvoch etapách, pričom ho kompletne sprevádzkovali 25. októbra 2006. 10. decembra 1997 sa začalo s etapovitou výstavbou úseku Tekovské Nemce - Rudno nad Hronom, ktorý bol dokončený 28. októbra 2003. Úsek Rudno nad Hronom - Žarnovica bol vo výstavbe v období od 7. júla 2004 do 25. októbra 2006 a úsek Budča - Kováčová od 1. júla 2001 do 5. novembra 2004. V marci 2008 začali stavať chýbajúci úsek Žarnovica - Šášovské Podhradie, ktorý bude dokončený v júni 2010. Úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice by sa mali začať stavať na začiatku apríla 2009. Dokončované by mali byť postupne v priebehu rokov 2010 a 2011.

Nitra - západ - Selenec

Úsek R1 Nitra, západ - Selenec kategórie 22,5/120 (100) má dĺžku 12,590 km. Nachádza sa na ňom 12 mostných objektov, z ktorých deväť je na rýchlostnej ceste, jeden v križovatke Lehota a dva nad rýchlostnou cestou. Najväčší z nich má dĺžku 1 163,0 m a je zároveň najdlhším mostom celého projektu. Na predmetnom úseku rýchlostnej cesty sa nachádza 2,5 km oporných a zárubných múrov. dve mimoúrovňové križovatky, Čermáň a Lehota a Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest (SSÚR).

Selenec - Beladice

Úsek R1 Selenec - Beladice dĺžky 18,967 km je najdlhším úsekom v tomto projekte. Je navrhnutý v kategórii 22,5/100. Prepojenie s jestvujúcim komunikačným systémom zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky „Selenec“ a „Beladice“. V navrhovanom úseku rýchlostnej cesty sa nachádza spolu 21 trvalých mostných objektov, z ktorých je 12 priamo na rýchlostnej ceste. Hneď na začiatku úseku sa nachádza niekoľko dlhých mostov, z ktorých najdlhší má 950 m. Na úseku sa bude nachádzať takmer 14 km protihlukových stien.

Vizualizácia mosta ponad Levickú cestu pod Seleneckým kopcom

• 
• 
• 
• 
•  

Vizualizácia mosta ponad polia pri Malante

• 
• 
• 
• 
•  

Zdroj vizualizácií: http://www.ppp-r1.sk/sk/selenec-beladice/vizualizacie/

Beladice - Tekovské Nemce

Cesta R1 Beladice – Tekovské Nemce je navrhnutá ako smerovo rozdelená cesta pre motorové vozidlá kategórie 22,5/100. Jestvujúca cestná sieť je prepojená na navrhovanú R1 v dvoch mimoúrovňových križovatkách a to Tesárske Mlyňany a Čaradice. Rýchlostná cesta viacnásobne križuje existujúce dopravné trasy - cesty III. triedy, a železničnú trať Zlaté Moravce - Kozárovce. Mimoúrovňové kríženie trasy rýchlostnej cesty R1 s prírodnými i umelými prekážkami zabezpečia navrhované mostné konštrukcie v počte 24 objektov s celkovou plochou 22.385m2 .

Čo je PPP?

Public - private partnerships (v preklade verejno-súkromné partnerstvá) by sme mohli definovať na základe nasledovných charakteristík:

* súkromný partner zabezpečuje výstavbu a prevádzku diela
* za služby, ktoré súkromný partner poskytuje a ktoré sú spojené s týmto dielom, súkromný partner získava platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera
* riziká spojené s výstavbou a prevádzkou diela sú rozdelené medzi verejným a súkromným partnerom na základe dlhodobého kontraktu

Pilotným projektom verejno-súkromného partnerstva, ktorý by mal byť na Slovensku realizovaný, je výstavba diaľničnej siete. Ide konkrétne o diaľničný úsek Lietavská Lúčka - Turany, ktorý tvorí súčasť strategického východozápadného cestného koridoru D1 a je súčasťou transeurópskej cestnej siete určenej Európskou úniou. Dňa 29. júna 2005 vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie č. 515/2005 o implementácii tohto projektu. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo") angažovalo prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti (ďalej len "NDS") konzorcium zložené z Mott MacDonald, Deloitte, Dewey Ballantine a Dedák & Partners, ktoré by malo poskytovať poradenstvo pri výbere PPP koncesionára formou verejného obstarávania. Ministerstvo plánuje uzavrieť zmluvu s koncesionárom PPP, ktorý prevezme zodpovednosť za návrh, výstavbu, financovanie a prevádzkovanie projektu na obdobie 30 rokov. Plány Ministerstva sú také, že v štruktúre spoločnosti, ktorej Ministerstvo udelí koncesiu PPP, bude NDS vlastniť menšinový podiel prostredníctvom nepeňažného vkladu, za čo získa minimálne zastúpenie v štatutárnych orgánoch. Riziká spojené s výstavbou a prevádzkyschopnosťou prevezme koncesionár PPP. V súčasnosti trvá proces verejného obstarávania výberu koncesionára, ktorý by mal byť skončený v prvej polovici roku 2007 a až po jeho skončení sa zaháji výstavba úseku. Výstavba úseku by mala trvať približne 5 rokov, investor by úsek mal prevádzkovať ďalších 25 rokov, pričom štát by mal splácať úsek počas tohto obdobia a po jeho splatení prejde do vlastníctva štátu. V súčasnosti nie je známa suma, koľko by mal štát reálne splácať, odhadované náklady na výstavbu sú približne 20 miliárd slovenských korún.

Fotogaléria

Fotografie z výstavby nájdete na prvej stránke pod linkami konkrétnych mesiacov

Celková situácia

http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=PPP_projekty/map_podkl/Nitra_Selenec/B2_Celkova_situacia_stavby_10000.pdf

Ortofotomapa

http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=PPP_projekty/map_podkl/Nitra_Selenec/B4_Ortofotomapa_10000.pdf

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Video

http://www.youtube.com/watch?v=qamnKEAn0_Y

http://www.youtube.com/watch?v=VWuLhNKOyq0

http://www.youtube.com/watch?v=WFtKGcv__Ns

http://www.youtube.com/watch?v=b0LYb0kCMc0

http://www.youtube.com/watch?v=gUz9mVCd86c

www.ndsas.sk - Národná diaľničná spoločnosť

www.dialnice.info - Diskusné fórum o diaľniciach a rýchlostných cestách

http://www.24hod.sk/clanok-74348-Odstartovala-vystavba-dialnice-R1-v-useku%C2%A0Nitra-–-B--Bystrica.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rýchlostná_cesta_R1_(Slovensko)

http://www.transparency.sk/PPP/projectSR/dialnice.htm

http://www.ppp-r1.sk/sk/