Nadväzujem na text publikovaný na nitralive.sk dňa 12.6.2017, kde som popísal príbeh, akým sa k nám do Nitry dostal Jaguár (TU je odkaz). Teraz popíšem niektoré konkerétne výzvy, s ktorými sa Nitra bude musieť v dôsledku jeho príchodu vysporiadať. Text píšem síce ako laik (čím čitateľa žiadam o zhovievavosť), ale úvahy popísané nižšie možno nebudú úplne zcestné, keďže niektoré podobné otázky už diskutujú aj mnohí ďalší Nitrančania.
Výčet a popis týchto výziev som rozdelil do dvoch blogov. Tu je prvá časť.
Jednou z hlavných úloh pre mesto Nitra bude prerozdelenie ekonomického prínosu z fabriky Jaguár medzi čo najširšie vrstvy obyvateľstva. Už len vzhľadom k tomu, že fabrika bude mať dopad na všetkých obyvateľov, by bolo férové, aby z fabriky profitovalo celé mesto, nižšia i stredná vrstva, žiaci aj dôchodcovia, atd. V aktuálnej situácii, pokiaľ sa nič nezmení, je totiž veľmi pravdepodobné, že z umiestnenia fabriky bude profitovať len úzka skupina osob. Bude sa jednať hlavne o osoby, ktoré majú už teraz k dispozícii kapitál, ktorý mohli hneď investovať do projektov naviazaných na Jaguár. Najjasnejším príkladom sú stavitelia bytov pre budúcich mimonitrianskych zamestnancov.
Nie je mi pritom známe, že by v Nitre bývali remeselníci, ktorí by mohli z automobilky neskôr profitovať napríklad tak, že by opravovali jej stroje. Je tiež málo pravdepodobné, že tržby ďalších Nitrančanov poskytujúcich bežné služby (napríklad holič, krajčír či inštalatér) porastú priamo úmerne nárastu počtu ľudí, ktorí začnú v Nitre pracovať. Očakáva sa totiž, že mnoho nových pracovníkov príde z chudobnejších krajín alebo menších slovenských miest a tieto služby im budú u nás pripadať jednoducho drahé, alebo ich z povahy veci vôbec potrebovať nebudú. Nie je preto možné si myslieť, že mnoho Nitrančanov bude mať ekonomický osoh už zo samotného faktu, že v Nitre začne bývať a pracovať viac ľudí.
Tých má vo fabrike Jaguár pracovať takmer 3000. Vzľadom k zvýšeniu počtu obyvateľov sa Nitra musí pripraviť aj na zvýšenie počtu aút a na súvisejúce dopravné problémy. Navzdory infraštruktúre pripravovanej v priestore priemyselného parku budú intenzitu dopravy v samotnom meste zvyšovať tiež dodávatelia fabriky a aj jej zamestnanci, od managementu po radových pracovníkov, ktorí sa budú do fabriky presúvať z okolitých dedín.
S príchodom nových pracovníkov, či už z iných častí Slovenska alebo zo zahraničia, môže v meste oproti dnešnému, už tak nepeknému stavu ešte ďalej dôjsť ku zvýšeniu špecifických druhov spoločensky nežiadúcich javov (napríklad drobné potýčky, rušenie nočného kľudu či hazard). Nemá zmysel si čokoľvek nahovárať, vo fabrike nebudú pracovať absolventi kňažských seminárov. Medzi pracovníkmi, a vôbec nezáleží na tom, či prídu z iných častí Slovenska alebo zo zahraničia, budú aj takí, ktorí si nechodia pre ostré slovo či činy ďaleko. Vedenie by preto malo prijať konkrétne opatrenia, sústrediť sa zvlášť na piatok a na sobotu večer, a predchádzať tak vytváraniu napätia v celom meste a súčasne tak predchádzať zneužívaniu situácie extrémistami.
Všetci sme tak nejak tušili, že výstavbou fabriky došlo k obrovskému zásahu do ekosystému v jej okolí, veď v bezprostrednom okolí je rieka Nitra či ďalšie polia a lúky, neďaleko začínajú zoborské lesy. Túto otázku som teda prebral s odborníkmi z katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe. Potvrdili mi, že nahradenie poľnohospodárskej pôdy betónom a továrenskými budovami bude mať negatívny vplyv napríklad na teplotný rytmus lokality, že príde k jej otepleniu, Príde tiež ku zmene vodného režimu lokality, pretože betónové plochy majú samozrejme inú priepustnosť vody i zadržovaciu schopnosť ako plochy prírodné. A príde aj k strate biodiverzity okolia, teda úbytku rôznach druhov flóry a fauny. A mimoriadne závažné sú samozrejme estetické dopady, veď dnešné výhľady z Dražovského kostolíka hovoria za všetko.
V ďalšej časti sa budem venovať súvislostiam príchodu nových zamestnancov, zvlášť tých zo zahraničia. Táto téma si totiž zaslúži svoj vlastný blog a chladnú hlavu čitateľa.
Na záver by som chcel znovu zdôrazniť, že všetky výzvy majú (a musia mať) riešenie. Keď nie priamo k zvráteniu, tak aspoň k minimalizácii negatívnych javov súvisiacich s automobilkou Jaguár. Tieto riešenia môžu prispieť k tomu, že z tejto fabriky sa v konečnom dôsledku stane pre Nitru prínos, nie príťaž. Je však absolútne nevyhnutné, aby sa tieto riešenia hľadali a aby boli uvádzané v život.
Zdroj: Nitralive.sk, Igor Hubinský mladší