List od čitateľa: Zobor – miesto oddychu, poznania a zdravia – aj bez lanovky

: Michal Šimonek; 03. marec 2017; Návštevy: 6452

Rezonujúca téma výstavby novej lanovky na Zobor podnietila úvahy o tom, čo vlastne Zobor ľuďom ponúka, aký je jeho prírodný potenciál a ako by mohol vyzerať v budúcnosti. Žijeme v hektickej dobe, ľudia žijú v zrýchľujúcej sa špirále zhonu a stresu a nie je predpoklad, že by sa tento trend menil. Ľudia prirodzene hľadajú úniky, snažia sa vymaniť z tohto stresu okrem iného aj únikom do prírody. Lenže príroda nie je samozrejmosť. Jej hodnoty je potrebné chrániť, pretože z času na čas sa objavia nápady, ako jej uškodiť pod rúškom dobrého úmyslu. Takým zámerom je aj vybudovanie novej lanovky.

Prírodne prostredie Zobora, ktoré je situované v bezprostrednej blízkosti veľkého mesta Nitra, je relatívne malé územie, ale má ideálne predpoklady ako zóna oddychu, mnohí ľudia prišli na to, že aktívny pohyb v prírode je ideálnym spôsobom psychického aj fyzického relaxu ako protiváha rýchlemu tempu mestského prostredia. Máloktoré mesto sa môže pochváliť takouto možnosťou, takýmto potenciálom.

Prírodne prostredie Zobora je iba málo narušené vplyvmi človeka, má takmer neporušené lesy, druhovo bohaté stepné lúky, vysoko hodnotné prírodné rezervácie s viacerými skvostmi prírody v podobe chránených rastlín, živočíchov, vzácnych biotopov. Územie Zobora bolo navrhnuté ako jedno z reprezentatívnych prírodných území v európskej sieti chránených území NATURA 2000. Je tu náučný chodník približujúci prírodné i historické hodnoty záujemcom o prírodu. Dajú sa tu nájsť trasy pre nenáročné prechádzky, tiché miesta s krásnymi výhľadmi, kde sa dajú prežiť voľné chvíle a dokonale zrelaxovať. Plánovanou výstavbou lanovky je toto krehké bohatstvo ohrozené.

Málokto si uvedomuje dôsledky, ktoré lanovka prinesie. V prvom rade sú to zásahy do lesných porastov. Pre koridor lanovej dráhy, nástupnú stanicu, parkoviská a pod. musí byť vyrúbaný veľký kus prirodzeného lesa. Les v týchto miestach je skutočne unikátny, s pestrou drevinovou štruktúrou, starými stromami. Naruší sa jeho celistvosť. Uvažujme ale v súvislostiach. Nie sú to len výruby, ktoré budú potrebné. Do úvahy je potrebné vziať aj vedľajšie účinky prevádzky lanovky. Aby bola lanovka na Zobor rentabilná, bude musieť previezť čo najviac ľudí. Preto budú narastať požiadavky na ďalšie atrakcie a lákadlá v podobe bufetov, reštaurácií, a ďalších zariadení devastujúcich prírodu. Už dnes je návštevnosť Zobora predimenzovaná, najmä počas víkendových dní s pekným počasím. Nie je žiadúce vzhľadom na únosnosť prírodného prostredia túto návštevnosť zvyšovať a to takým umelým prostriedkom, ako je lanovka na kopec, na ktorý sa pešo dá vyjsť za 20 min. Nie je to žiadny Lomnický štít.

Vedia tvorcovia myšlienky o lanovke garantovať, že sa z nej časom nestane ďalší skelet? Jeden skelet sme tu už mali a stále máme v podobe starej lanovky a stopy sú viditeľné aj dnes. Na Zobor a do okolitej prírody sa už budú môcť ľahšie dostať nielen milovníci prírody, ktorí si na Zobor vyšliapali pešo, ale aj rôzne iné skupiny ľudí, ktorým príroda nič nehovorí a ocitnú sa v nej len preto – lebo bude taká možnosť. Tak budeme musieť počítať so správaním sa ľudí, na ktoré nie sme v prírode zvyknutí. Budeme sa musieť stretávať častejšie so zvýšenou hlučnosťou, odpadkami a ďalšími neduhmi. Možnosť prepravovať lanovkou aj bicykle bude mať za dôsledok zvýšený pohyb cyklistov, ktorí budú jazdiť po tých istých chodníkoch ako peší turisti a pre ktorých budú lesné chodníky pretekárskou dráhou. Nastane zvýšené riziko kolízií a konfliktov. Následne vznikne väčšia potreba ľudí usmerňovať, obmedzovať rôznymi nepopulárnymi nariadeniami, ktoré naopak ľudia nebudú ochotní dodržiavať. Narastať budú všetky ďalšie negatívne sprievodné javy nadmerného a neregulovaného turizmu – zvýšený zošľap, erózia, nelegálne ohniská, požiare, hromadné športové podujatia. Toto všetko sa bude koncentrovať na malom území. V dôsledku toho Zobor stratí svoje jedinečné genius loci - ako prírodná lokalita oddychu a relaxácie s pôsobivou atmosférou prírodného chrámu.

Podpora cestovného ruchu je naozaj iba o peniazoch, zisku, povrchnosti, o masovosti, kvantite? Masovosť, rekordy, počty... Zobor sa dá vnímať aj alternatívne. V rámci alternatív sa núkajú aj možnosti ako vyhovieť ľuďom, ktorí by radi vyšli na Zobor, ale zdravotný stav alebo vek im to neumožňuje. Je tu možnosť vyviesť sa na Pyramídu napr. konským povozom. Sú to riešenia ohľaduplné k prírodnému prostrediu. Oveľa zdravšia a zmysluplnejšia je pešia turistika, ekoturistika založená na citlivom poznávaní prírody, pri ktorej človek hlbšie pochopí jej zákonitosti a spozná skryté krásy. Zobor má pre takúto citlivú podporu návštevnosti dobrý potenciál. Kde je ten povestný zdravý rozum? Môžeme dúfať, že nakoniec zvíťazí nad premotivovanými nereálnymi a necitlivými, prírodu i samotných ľudí poškodzujúcimi predstavami o podpore cestovného ruchu. Snáď príde včas.