Zdroje pitnej vody pre mesto Nitra, prehľadná mapa podľa mestských častí
Určite ste si už všimli, že v každej mestskej časti v Nitre tečie z vodovodu iná voda. Napríklad rozdiel medzi Chrenovou a Kalváriou je vo farbe, chuti a tvrdosti. Často počúvame hlášky typu „naša voda chutí lepšie“, alebo „v našej vode sa dobre perie“. Zaujímalo nás, z ktorých zdrojov je zásobovaná Nitra a preto sme oslovili Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s.
Mesto Nitra je zásobované z Ponitrianskeho skupinového vodovodu (mestské časti Chrenová, Zobor, Staré mesto - časť, Janíkovce) a skupinového vodovodu Jelka – Galanta – Nitra (Staré mesto – časť, mestské časti Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, Klokočina, Čermáň, Dolné a Horné Krškany). Pripravuje sa zásobovanie mesta Nitra pitnou vodou aj z ďalšieho vodného zdroja – skupinového vodovodu Gabčíkovo.
Mestská časť Dražovce je zásobovaná z vlastného vodného zdroja – z vŕtanej studne, ktorá má výdatnosť 9,09 l/s.
Ponitriansky skupinový vodovod
(Chrenová, Zobor, Staré mesto - časť, Janíkovce)Vodárenskými zdrojmi, ktorými je zásobovaný Ponitriansky skupinový vodovod sú:
- prameň „Pri mlyne“, k. ú. Čierna Lehota
- prameň „Pri moste“, k. ú. Slatina nad Bebravou
- prameň „Pri mlyne“, k. ú. Slatina nad Bebravou
- prameň „Vrchovište“, k. ú. Slatinka nad Bebravou
- prameň „Jazero“, k. ú. Dolné Motešice
- studne HJ – 1 až HJ – 8, k. ú. Timoradza
Najvýdatnejšie sústredené vývery predstavujú pramene „Vrchovište“ – Slatinka n/Bebravou s výdatnosťou od 56 do 2 000 l/s a , „Pri mlyne“ s výdatnosťou od 20 do 58 l/s a „Pri moste“ s výdatnosťou 38 – 664 l/s – Slatina n/Bebravou a prameň „Jazero“ s výdatnosťou od 140 do 180 l/s. Studne vodárenského zdroja Timoradza sa využívajú len ako doplňujúci zdroj. Záujmové územie, v ktorom sa uvedené pramene a studne nachádzajú je súčasťou orografického celku Strážovských vrchov, v horskej skupine Žihľavníka. Oblasť Strážovské vrchy je Chránenou vodohospodárskou oblasťou. Územie je tvorené vápencovo-dolomitickým komplexom, ktorý je skrasovatelý a silne rozrušený, čo umožňuje dobrú infiltráciu zrážkových vôd, ktoré cirkulujú systémom puklín, dutín a krasových ciest. Hlavným mineralizačným procesom tvorby chemizmu podzemných vôd vo vápencovo-dolomitickom komplexe je rozpúšťanie karbonátov. Preto sú tieto podzemné vody kalcium-bikarbonátového, resp. kalcium-magnézium-bikarbonátového typu.
Vodárenský zdroj Jelka
(Staré mesto – časť, mestské časti Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, Klokočina, Čermáň, Dolné a Horné Krškany)Vodárenský zdroj Jelka sa nachádza v k. ú obce Jelka. Pozostáva zo siedmych studní so sumárnym odporúčaným odberom vody 727,5 l/s, s hĺbkou od 40 do 65m. Vodárenský zdroj sa nachádza v severovýchodnej časti Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Podzemná voda je čerpaná z kvartérnych vodonosných sedimentov pozostávajúcich zo štrkov, pieskov, ílov a hlín, ktorých mocnosť je v záujmovom území 40-60m. Podzemná voda je stredne mineralizovaná výrazného kalcium-magnézium-bikarbonátového typu.
Vodárenský zdroj Dražovce
(Dražovce)Vodárenský zdroj Dražovce sa nachádza na juhovýchode mestskej časti Nitra – Dražovce. Voda je čerpaná zo 170m hlbokej obecnej studne HG – VIIA s odporúčaným odberom 9,09 l/s. Studňa zachytáva podzemné vody mezozoického vápenato-dolomitového komplexu. Chemizmus vody je ovplyvnený rozpúšťaním karbonátov. Podzemná voda je vápenato až vápenato-horečnato-bikarbonátového typu.
Vodárenský zdroj Gabčíkovo
Vodárenský zdroj Gabčíkovo sa nachádza v k.ú. obce Gabčíkovo. Vodárenský zdroj pozostáva z 13 studní (12 využívaných) s hĺbkou 80m, každá s odporúčaným odberom 80 l/s. Územie je súčasťou Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, Schopnosť akumulácie podzemných vôd je spôsobená mocnými štrkopiesčitými sedimentmi, ktoré vznikli nánosmi rieky Dunaj. Mocnosť sedimentov dosahuje v centrálnej časti (v oblasti Gabčíkova) do 300 m. Žitný ostrov predstavuje najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe. Nachádza sa tu cca 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody (zdroj wikipédia). Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok je voda stredne mineralizovaná, typu kalcium-magnézium-bikarbonátového typu.(Vypracoval útvar pitnej vody a odpadovej vody, č. 34 v Nitre dňa 4.2.2014)
Viac informácií o Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti nájdete na webstránke spoločnosti
Slovensko má najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe. Je ňou Žitný ostrov, ktorý predstavuje nádrž statických podzemných vôd s akumuláciou vyše 15 tis. m3 pomerne kvalitnej vody, s využiteľným množstvom 24,8 m3.s-1 (k 31. 12. 2007). Z tejto využiteľnej kapacity pitnej vody by bolo možné pri priemernej špecifickej spotrebe 130 l.s-1 zásobovať viac ako 13,5 mil. obyvateľov. V súčasnosti sa zo zdrojov Žitného ostrova celkovo využíva 2 415 l.s-1, z toho pre vodovody 1 234 l.s-1.
Stupnica tvrdosti vody
Prepočty tvrdosti vody
1 mmol/l = 5,6°dH
1°dH = 0,1783 mmol/l
Odporúčaná tvrdosť pitnej vody
Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. uvádza ako odporúčanú hodnotu pre pitnú vodu obsah vápnika a horčíka 1,1 až 5 mmol/l (t. j. tvrdosť vody 6,16 až 28 °dH).
Mapa - zásobovanie Nitry pitnou vodou podľa mestských častí
červená - Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, Klokočina, Čermáň, Dolné a Horné Krškanymodrá - Chrenová, Zobor, Janíkovce
zelená - Staré mesto - Ponitriansky zdroj + Jelka
žltá - Dražovce - vlastný zdroj vody
V meste Nitra máme 6 prameňov, z toho 3 sú pitné. Vyplýva to z rozboru vody, ktorý dal spraviť Mestský úrad v Nitre - odbor komunálnych činností a životného prostredia dňa 11.12.2013. Zisťovala sa kvalita pitnej vody na území mesta Nitra v zmysle nariadenia vlády SR číslo 354/2006 Z.z.
Vyhovujúce prameňe: Svoradov prameň, prameň na Kláštorskej ulici a na Šindolke
Nevyhovujúce pramene: prameň na Martinskej ulici, na Pivoňkovej ulici, prameň Buganka
Mapa - pramene v Nitre (zelená = pitné, červená = nepitné)
Zdroj: Nitralive.sk, ZsVS
