Pri surfovaní na internete sa verejnosť v Nitre dozvedela, že mestskí hradní sa uchádzajú o získanie titulu Európske mesto športu 2018. Mnohých táto informácia potešila, no mňa prekvapila. Žijem v meste Nitra už 35 rokov a poznám situáciu v oblasti športu aj preto, že pracujem v oblasti športu na univerzite, kde pripravujeme odborníkov (organizátorov a manažérov) pre oblasť športu a komunálnej rekreácie. Nitra má výhodnú geografickú polohu poskytujúcu vhodné priestory pre športovo-rekreačné pohybové aktivity, no dostatočne ich nevyužíva. Len málo sa zmenilo v oblasti športových objektov od môjho príchodu do mesta pred desaťročiami. Spomínam si na úspechy nitrianskej ženskej hádzanej na dnes už nevyužívanom a chátrajúcom hádzanárskom (alebo hokejbalovom?) ihrisku, alebo v Hale Plastika, kde sa hrávala špičková hádzaná. Mesto nechalo tieto objekty zaniknúť a tým pochovalo hádzanú v Nitre, hoci mala veľkú podporu verejnosti. Úspešné časy nitrianskeho volejbalu v hale SPU sú už dávno za nami. Dnes ligu hrajú prevažne legionári.

Podobne tenisové kurty na Chrenovej či tenisové kurty pri Univerzite Konštantína Filozofa v dôsledku vlečúcich sa sporov stratili svoju pôvodnú funkciu. Sem chodila verejnosť i mládež za športom. Mesto dlho váhalo, čo urobí s Mestským kúpaliskom pod hradom, no napokon ho otvorilo, síce až v polovici júna, no predsa. Kúpaliská a bazény sú finančne náročné na prevádzku a preto mestskí hradní nemajú záujem ich podporovať. Pritom poskytujú obrovský priestor pre komerčné využitie prostredníctvom akvaparkov, služieb spojených s ich prevádzkou, ale aj športových a rekreačných podujatí (plaveckých, plážových športov, atď.) pre verejnosť. V našom meste nemáme akvapark, hoci široká spádová oblasť by predpokladala jeho využitie. V tejto súvislosti ma prekvapilo vyjadrenie primátora Nitry vo verejnoprávnom rozhlase, kedy vyhlásil, že dva mestské bazény v Nitre by boli prepychom a sú zbytočné. Je zaujímavé, že občania Levíc, ktoré sú podstatne menšie ako Nitra (Nitra – 80-tisíc a Levice – 33-tisíc obyvateľov) využívajú športoviská a mestský bazén vo veľkej miere a nepovažujú ich za zbytočné. A ešte jedno porovnanie na ilustráciu “nepripravenosti” nášho mesta na to, aby sa stalo Európskym mestom športu. V Dánsku pripadá na 4.000 obyvateľov jedna športová hala. V Nitre by ich muselo byť v tomto pomere približne 20 a to je pre nás pri našom zastaranom spôsobe myslenia nedosiahnuteľné.

V ostatných rokoch pribudla v meste iba jedna mestská športová hala (ŠH na Klokočine), ktorá je však vyťažená takmer na 100% športovými klubmi, teda verejnosť sa tam nedostane. Chvalabohu k dispozícii občanom je atletický štadión Stavbár, no využíva sa menej, nakoľko chýbajú odborníci, ktorí by prilákali deti a mládež k pohybovým aktivitám, chýbajú vzory, ktoré v minulosti vychovávali náš dorast k láske k pohybu. Ešteže súkromný sektor nahrádza nezáujem mesta o verejný šport (napr. vybudoval hokejovú halu prevažne pre školákov). Existujúce telocvične (SPU, UKF, školy) už dnes nevyhovujú požiadavkám na prevádzku a ich obnova sa len “lepí” z náhradných zdrojov. Aj preto, že záujem o kolektívne športy hlavne u detí dnes klesá, majú dospelé športové kluby v Nitre problém s výchovou vlastných odchovancov, ktorí by v budúcnosti reprezentovali svoje mesto. Nečudujme sa, do výchovy špičkového hráča od jeho identifikácie až po jeho uplatnenie sa v reprezentácii, je potrebné naliať dostatok peňazí a kvalitného trénerského vedenia, no ak klub kúpi “hotového hráča” napr. zo zahraničia, a ten sa uplatní, potom ho klub predá za drahšie a takto potom financie idú zo športu do súkromných vreciek. Navyše, slovenská reprezentácia v kolektívnych športoch (basketbal, hádzaná, futbal, ľadový hokej, čiastočne aj volejbal) nemá žiadnych športovcov vychovaných v kluboch z Nitry. Niet sa čo čudovať.

Mesto nemá vypracovanú koncepciu rozvoja športu na najbližšie desaťročia tak, ako to majú v iných “športových” mestách a uchádza sa o tak významný titul akým je “Európske mesto športu”. Košice, aj keď sú väčším (počtom obyvateľov aj rozpočtom) to dokázali. Majú nepomerne lepšiu infraštruktúru pre šport a pohybovú rekreáciu. Majú pre šport zapálený manažment a povýšili pohyb nad osobné záujmy (napr. primátor Košíc sa angažuje v oblasti športu aj aktívnou účasťou napr. na Košickom maratóne). To ich posunulo v myslení vpred a dosiahli svoj cieľ, v ktorom však neskončili ich aktivity v tejto oblasti. Obávam sa, že v Nitre toto oduševnenie nie je. Svedčí o tom aj skutočnosť, s akou sa obyvatelia mesta stretávajú pravidelne. Mesto vybudovalo cyklotrasu, ktorá sa vinie stredom mesta popri rieke Nitra. Tento honosný názov v sebe skrýva v podstate zaliatie asfaltom časti existujúceho chodníka pre peších a v druhej – väčšej časti – namaľovanie deliacej čiary na existujúci chodník. Toto riešenie je nielen že nedostatočné, ale navyše nebezpečné. Chodci sú ohrozovaní najmä cyklistami premávajúcimi sa po “cyklotrase” závratnou rýchlosťou. V ničom za nimi nezaostávajú “rýchlo”-korčuliari na kolieskových korčuliach, ktorí nechcú zostať pozadu. Ak sa sem odváži nebodaj mamička s kočíkom, riskuje zdravie svojho dieťaťa! Kto je zodpovedný za toto riešenie nie je ani priaznivec športu ani zodpovedný človek! A veľké reči o budovaní “cyklotrasy” v meste pokračujú….až do priemyselného parku v Dražovciach. Ja len dúfam, že taká veľká firma akou Land Rover Jaguar je, dokáže nájsť dostatok prostriedkov na vybudovanie vlastných športovísk a rekreačných priestorov, že pracujúci nebudú musieť ísť za aktívnym oddychom až do mesta Nitra. Pretože dobrý zamestnávateľ vie, a vedel to už aj známy veľkopodnikateľ Baťa, ktorý sa staral o aktívny ooddych svojich zamestnancov počas aj po pracovnej dobe, že telesné cvičenie zvyšuje práceschopnosť organizmu a tým aj produktivitu práce zamestnanca.

Ak sa spýtate hociktorého občana v meste či pozná verejné priestory, kde by mohol slobodne vykonávať pohybové aktivity, drvivá väčšina z nich nebude poznať odpoveď alebo bude spomínať objekty, v ktorých športujú organizované skupiny športovcov v kluboch. Budovanie nových športovísk len pre pracujúcu verejnosť a mládež vyžaduje značnú finančnú podporu a tú naši poslanci zatiaľ neschválili. Veď je pre nich jednoduchšie získať na základe svojej pozície permanentku na zápasy a posedieť si vo VIP priestoroch s príjemnou obsluhou. Pracujúce matky s deťmi tak vychádzajú naprázdno. Výchova mladej generácie smerom k aktívnemu tráveniu voľného času začína v rodine a ak rodičia nemajú čas, peniaze a ani priestory na pestovanie pohybových aktivít, vytvárajú tak trvalý, ale negatívny vzťah svojich potomkov k pohybu. A tak sa nečudujme, že dnes deti v školách nevedia plávať, skákať, ba už ani správne chodiť a držať telo vzpriamene. A tam, kde sa človek prestane zaujímať o svoje telo, tam končí jeho zdravie. Tomuto sa však tešia farmaceutické firmy a súkromní lekári, ktorí na našej hlúposti zarábajú. A tí, čo riadia tento štát, mesto, či obec, si medlia ruky. Majú nás v hrsti.

A ešte k jednej veci by som sa na záver toho článku chcel vyjadriť. Je to oblast rozpočtu mesta Nitra na šport. V minulosti som viackrát kritizoval rozpočet v tom zmysle, že na vrcholový šport pre dva kluby (futbal a ľadový hokej) mesto vyčlenilo 240 000 eur, no na pohybovú rekreáciu a šport občanov iba polovicu. Tých o niečo viac ako 100 000 eur zhltlo 11 aktivít (napr. púšťanie šarkanov, ktorého sa zúčastnilo zopár rodičov s deťmi, ktorí sa náhodou o tejto akcii dozvedeli), ktoré s rekreáciou pracujúcich občanov nemalo nič spoločné. Na otázku prečo je v Nitre takéto delenie rozpočtu preferované v posledných rokoch je odpoveď známa. Prečítajte si Nitrianske noviny, tam nájdete odpoveď. A v tejto situácii, kedy nedokáže prevádzkovať a budovať (a dokonca ani nie organizovať) existujúce objekty, chce mesto bojovať o titul Európske mesto športu? V prípade neúspechu je zrejmé, že tento megalomanský projekt “zhltne” ďalšie prostriedky a sily, ktoré mohli byť vynaložené na ozajstnú športovú rekreáciu občanov mesta.

* Autor tohto príspevku je garantom magisterského štúdia v študijnom programme “Šport a rekreácia” na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.



Zdroj: Nitralive.sk, prof. PaedDr. Jaromír Šimonek. PhD.