V Nitre sa v nedeľu 24. marca vyháňala zima tradične a to hodením Moreny do rieky Nitry
V Nitre sa v nedeľu 24. marca vyháňala zima tradične a to hodením Moreny do rieky Nitry. Celé podujatie bolo rozdelené na dve časti. O 15:00 začal v CVČ Domino kultúrny program s názvom "Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela". V rámci neho sa nám predstavili detské folklórne súbory Borinôčka, Sílešánek z Nitry a okolia. O program sa následne postarali aj folklórny súbor Borinka a Furmani.
Po skončení koncertu, ktorý trval niečo viac ako hodinu sa folkloristi vybrali na spoločný sprievod k rieke Nitre. Trasa viedla okolo nákupného centra kde sa k sprievodu pridalo aj niekoľko zvedavcov. Na moste pri SPU sa celý sprievod zastavil, zaspieval niekoľko piesní, zapálil Morenu a hodili ju do rieky.
(Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba) – slamená figurína ženy, symbol zimy, smrti.
Zhotovuje sa z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou, oblečená býva do miestneho, zväčša sviatočného (svadobného) odevu. Podstatou jarnej obchôdzky vynášania Moreny bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradových piesní. Za dedinou Morenu rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny.
Prvé správy o Morene sú zo 16. storočia. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny ako symbolu zimy a smrti mala magicky privolať jar. Niekde sa vynášanie Moreny považovalo za prostriedok na zaháňanie epidémií moru (tento význam prevažuje v tradícii okolitých krajín). Vykonávateľmi obradov boli, podľa správ zo 14. storočia zo susedných slovanských krajín, dospelí obyvatelia. Neskôr ich vystriedala mládež, najmä dievčatá. Opisy z 19. storočia zachytávajú obrad v aktívnej rozvinutej forme. Od 30. rokov 20. storočia obrad postupne zaniká. Jeho štruktúra nedovoľuje rozvíjať zábavné prvky a poverové predstavy zanikli. Jej vykonávateľmi sa v mnohých oblastiach stali deti. V súčasnosti sa vynášanie Moreny vyskytuje pomerne ojedinele a na jeho inovácii sa podieľajú najmä miestne folklórne skupiny.
Zhotovuje sa z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou, oblečená býva do miestneho, zväčša sviatočného (svadobného) odevu. Podstatou jarnej obchôdzky vynášania Moreny bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradových piesní. Za dedinou Morenu rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny.
Prvé správy o Morene sú zo 16. storočia. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny ako symbolu zimy a smrti mala magicky privolať jar. Niekde sa vynášanie Moreny považovalo za prostriedok na zaháňanie epidémií moru (tento význam prevažuje v tradícii okolitých krajín). Vykonávateľmi obradov boli, podľa správ zo 14. storočia zo susedných slovanských krajín, dospelí obyvatelia. Neskôr ich vystriedala mládež, najmä dievčatá. Opisy z 19. storočia zachytávajú obrad v aktívnej rozvinutej forme. Od 30. rokov 20. storočia obrad postupne zaniká. Jeho štruktúra nedovoľuje rozvíjať zábavné prvky a poverové predstavy zanikli. Jej vykonávateľmi sa v mnohých oblastiach stali deti. V súčasnosti sa vynášanie Moreny vyskytuje pomerne ojedinele a na jeho inovácii sa podieľajú najmä miestne folklórne skupiny.
Fotogaléria
View the embedded image gallery online at:
https://nitralive.sk/kam-v-nitre/podujatia-v-okoli/1834-morena-ukoncila-zimu-skoncila-v-rieke-nitra#sigProIdb2e447043c
https://nitralive.sk/kam-v-nitre/podujatia-v-okoli/1834-morena-ukoncila-zimu-skoncila-v-rieke-nitra#sigProIdb2e447043c
Zdroj: Nitralive.sk, úľuv
