Rozšírenie trhových dní podporilo v Nitre remeselnú výrobu. Bežné a menej náročné výrobky slúžili pre mešťanov a celé okolie, drahšie výrobky pre miestnu honoráciu. Najmä v Hornom meste a Párovciach býval nezanedbateľný počet zemanov a vyššej šľachty. Najbližšie trhové miesta boli od Nitry vzdialené 20 kilometrov, takže mesto malo v dostatočne veľkom priestore trhový „monopol“. Pokiaľ však chcelo mesto rásť, nestačilo sa spoliehať na miestny trh, miestne výrobky a produkty bolo potrebné dostať na ďalšie trhy. A to bola úloha nitrianskych kupcov. Privilégiá ich zbavili povinnosti platiť v Uhorsku mýto, čo im umožňovalo ponúkať tovar v celej krajine bez navýšenia ceny o cestné poplatky.
Mýtnych staníc bolo v Uhorsku veľmi veľa, niektoré patrili panovníkovi, niektoré mestám, kláštorom, biskupstvám či šľachticom. Platilo sa pri prechode mostov, brodov, za prechod horským priesmykom a podobne. Vyhýbanie sa ich plateniu bolo trestné, ale aj nebezpečné. Znamenalo vymeniť kontrolovanú cestu za neznáme lesné či horské chodníčky a riskovať prepadnutie, zablúdenie či úraz. Ani hlavné cesty neboli nejako veľmi udržiavané, boli to vlastne obyčajné udupané plochy s vyjazdenými koľajami po kolesách vozov. V daždivých časoch boli cesty pre vozy kvôli blatu takmer neprejazdné. Neboli na nich ani žiadne smerovníky či nejaké informačné tabule. Nakoľko v tomto čase neexistovali ani žiadne cestovné mapy, informácie o cestách boli vzácne. Vedomosti o tom, kde treba odbočiť, kde sa dá prespať, ktorým úsekom sa treba vyvarovať a podobne, patrili k utajovaným bohatstvám kupeckých rodín, ktoré sa z pokolenia na pokolenie dedili a dopĺňali. Každý, kto sa v týchto časoch vybral na cestu, musel svoju trasu poznať alebo sa spoliehať na neisté informácie od prípadných okoloidúcich. Jedinou výhodou ciest, okrem ich lepšej zjazdnosti, mala byť bezpečnosť pred banditmi a zbojníkmi. Tú mal garantovať vlastník daného úseku cesty, na čo mala slúžiť aj časť vybratého mýta.
Nitrianski kupci boli od platenia mýt oslobodení, ale toto oslobodenia sa týkalo iba nitrianskeho tovaru. Mýto sa totiž platilo aj v závislosti od druhu tovaru. Keď sa teda chcel kupec vybrať na obchodnú cestu, pred odchodom z mesta musel s nakúpeným tovarom prísť za richtárom či povereným konšelom. Tam sa spísal druh a počet tovaru a potom zapečatil. Následne sa tovar „oslobodený“ od mýta zapísal na listinu, ktorá bola zároveň aj potvrdením, že daný kupec pochádza z Nitry. Ním sa preukázal na mýtnych staniciach a potom na cieľovom trhu, kde sa overilo, či naozaj prináša len to, čo tam má zapísané. Ak po ceste dokúpil aj nejaký ďalší tovar, tak zaň musel doplatiť poplatok. Neskôr sa na záznam tovaru namiesto listov začali používať olovené plomby, ktoré sa pripevňovali rovno na zabelený tovar.
Presnejšie informácie o tom, aký tovar sa vtedy v Nitre vyrábal a využíval na obchod, nemáme. Nevieme, či aj Nitra mala nejaké svoje typické a exkluzívne výrobky. Vieme však, že v Nitre ešte pred mongolským vpádom pôsobila sklárska dielňa. Výrobky zo skla patrili vtedy k vzácnemu artiklu. Tento rok sa na Mostnej ulici našli úlomky skleneného pohára, ktorý bol datovaný do druhej polovici 13. storočia. Ak si obyvateľ bývajúci na vonkajšej časti podhradia mohol dovoliť sklenený pohár, tak musel byť v Nitre dostupnejší ako bolo bežné. Vysvetlením môže byť miestna sklárska dielňa fungujúca aj v časoch mestských privilégií. Okrem skla k drahším výrobkom mohli patriť aj zbrane a časti zbroje. Je vysoko pravdepodobné, že vďaka väčšiemu počtu ľudí s vojenským povolaním v Hornom meste i Párovciach, mohli v meste pôsobiť aj špecialisti na výrobu zbraní. Ešte z veľkomoravských čias vieme o nitrianskych šperkároch, ktorí v Nitre pôsobili aj po vzniku Uhorska, keď na hrade sídlil dvor údelného vojvodu. Či by sa však šperkári v Nitre uživili aj po zániku Nitrianskeho údelu, nevieme.
Napokon, týmto exkluzívnym prácam sa mohla aj tak venovať iba malá skupina remeselníkov. Väčšina obyvateľov sa venovala bežnejším prácam. Týždenný trh dával prácu remeslám ako kováči, kolesári, sudári, súkenníci, farbiari, čižmári či obuvníci. Už v spomínanom cestopise sveta sicílského kráľa Rogera II, nazývanom v skratke Kitáb Rugar, je Nitra opisovaná ako mesto obklopené riekami, kvitnúcimi záhradami a vinicami. Veľká časť obyvateľov sa teda isto venovala aj poľnohospodárstvu a najmä spracovaniu dopestovaných plodín. Ziskovým bolo najmä mlynárstvo, ktorého zriaďovanie a vlastníctvo patrilo k šľachtickým právam. Mesto však malo právo na vlastný mlyn a nie náhodou sa medzi zachovanými menami mestských richtárov často vyskytovali Molnári či Mlynári. Múka sa však na diaľkový obchod nehodila, oveľa zaujímavejšie bolo víno.
Keď sa pred vyhlásením mestských privilégií vymeriaval budúci kataster mesta, zoborské vinice boli za jeho hranicami. Zobor takmer výlučne patril cirkevným inštitúciám, a svoje pozemky tam mal zoborský kláštor, biskupstvo aj kanovníci z kapituly. Ale vieme, že postupne si mešťania dokázali kúpiť či prenajať časti týchto pozemkov a s vínom začali podnikať. Hrozno sa tiež pestovalo v okolitých obciach, kde tiež mohli mešťania vlastniť pozemky alebo aspoň skupovať úrodu. Víno z Uhorska bolo vtedy v okolitých štátoch pojem a nitrianske vína sa tak mohli predávať nielen v severných častiach kráľovstva, ale aj v Čechách či v Poľsku.
O Nitre ako úspešnom obchodnom centre napokon svedčia aj archeologické nálezy mincí. Nájdené mince poukazujú najmä na obchod z rakúskymi i nemeckými krajinami. Výnimočný nález sa podaril už dávnejšie nájsť v Rišňovciach. V stredoveku tadiaľ viedla významná obchodná trasa z Nitry cez Hlohovec až do Čiech. V roku 1941 sa tam našiel poklad tvorený 2435 kusmi uhorských brakteátov a jedným viedenským fenigom. Išlo o mince vydané Belom IV. a na základe ich dobrého stavu sa predpokladá, že boli zakopané a schované rovno v tom čase. Kto a prečo takýto poklad schoval, nevieme, išlo však o celé imanie. Je to zatiaľ najväčší nález uhorských brakteátov, aký sa našiel. Slovenským unikátom je tiež nájdená časť schránky na brakteáty z Farskej ulice v Nitre. Takéto schránky slúžili na uloženie presného počtu mincí, najčastejšie na desať či dvadsať kusov. Nájdená schránka bola určená pre veľké mince z nemeckého prostredia. Uhorské brakteáty boli malé, ich maximálna veľkosť bola do 1,5 cm. Tieto však mohli mať veľkosť 4 cm. Schránky s takýmito mincami mali veľkú hodnotu a jej nájdenie hovorí, že sa v Nitre vykonávali naozaj významné obchody.
Navštevované trhy a rozvinutý obchod pomaly navracali Nitru k bývalému významu i bohatstvu. Vďaka tomu mohlo mesto plniť aj svoje povinnosti, ktoré mu z udelenia privilégií prislúchali. Pretože v reálnom svete nič nie je zadarmo a výhody, ktoré mesto získalo, muselo panovníkovi inými službami splatiť. Ale o tom opäť až nabudúce.
Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk
