Článok o mostoch na obchvate Nitry od Petra Paulíka
Autor článku: Peter Paulík
Článok bol uverejnený na stránke peterpaulik.blog.sme.sk, prebraté s autorovým súhlasom.
Po dokončení úseku D1 pri Považskej Bystrici som si nemyslel, že ešte niekedy na Slovensku budem mať možnosť vidieť všetky najpoužívanejšie technológie výstavby betónových mostov na jednom mieste. Obchvat Nitry na rýchlostnej ceste R1 však môžeme kľudne nazvať aj výstavou želozobetónových mostárskych technológií, ktorá rozsahom dokonca prekonáva aj Považskú Bystricu. V blogu prinášam informácie o najzaujímavejších stavbách tohto úseku.
1. úsek: Nitra (západ) - Selenec .... dĺžka úseku 12,3 km, 12 mostov
Hneď na začiatku úseku sa nachádza spriahnutý oceľový oblúkový most s rozpätím oblúka vyše 70 metrov, ktorý slúži na prevedenie cesty ponad budovanú rýchlostnú cestu. Samotný oceľový oblúk je vyplnený betónom a je pripojený k základom bez použitia ložísk. Výstavbu tohoto mosta mohli vodiči priebežne sledovať pri prejazde popod neho do Nitry. No a ako to vlastne prebiehalo ilustrujú nasledovné obrázky (zjednodušená verzia):
Najskôr sa na podpernej skruži zhotovila oceľová mostovka tvorená tzv. pozdĺžnikmi a priečnikmi.
Následne sa postavila podperná skruž (tzv. podperné bárky) pre zhotovenie oblúka. Nasledovala montáž oblúka, šikmých vzpier a betonáž tzv. koncových priečnikov.
Po dokončení tejto fázy sa vyplnil oblúk betónom a po 3 dňoch sa mohli odstrániť pomocné bárky. Nasledovala montáž a napnutie závesov.
V poslednej fáze sa odstránila aj skruž zpod mostovkovej časti.
Ďalším významným objektom už priamo na trase R1 je vyše 800 metrov dlhý železobetónový most , budovaný technológiou vysúvania. Je to tretí vysúvaný most na SR, pričom technológia výsunu je podobná technológii použitej pri výstavbe vysúvaného mosta pri Považskej Bystrici.
Modrá oceľová konštrukcia na predku mosta je tzv. výsuvný nos a slúži na zmenšenie namáhania mosta počas výsunu (keďže je výrazne ľahší ako betónová časť, redukuje tvz. konzolové ohybové momenty)
Naraz sa vysúvajú oba mosty, kvôli zrýchleniu výstavby. Mosty v Štrbe a Považskej Bystrici sa vysúvali po jednom, teda po dokončení jedného sa celá technológia premiestnila na druhý most. Takéto riešenie (budovanie oboch mostov naraz) je síce rýchlejšie, no potrebujete dvojnásobný počet technologických častí.
Pohľad zo žeriavu počas výsunu pravého mosta:
Pohľad na hydraulické výsuvné zariadenie:
Dvojica hydraulických výsuvných zariadení však nezvládne výsun celej dĺžky mosta a tak sa približne v polovici musí urobiť ďalšie stanovisko s osadenými hydraulickými lismy. Kvôli vodorovnej sile vznikajúcej pri výsune a nedostatku priestoru, nemohli byť tieto lisy osadené priamo na pilieri a musela sa dobudovať mohutná železobetónová konštrukcia, ktorá po dokončení výstavby bude vybúraná.
Na tento most priamo nadväzuje takmer 360 metrov dlhý most budovaný technológiou letmej betonáže, ktorý ponesie plný profil rýchlostnej cesty. Momentálne prebieha budovanie tzv. zárodkov na ktorý sa potom osadia tzv. betónovacie vozíky. Jednotivé vahadlá sa potom prepoja a vznikne spojitý systém . Použitie tejto technológie vyplynulo z max. rozpätia 85 metrov, ktoré bolo potrebné na prekonanie rieky Nitra. Pri takomto rozpätí a druhu prekážky je technológia letmej betonáže ideálna.
Pohľad na zárodok:
Na obrázku vydieť pomocné steny slúžiace na stabilizáciu vahadla počas výstavby a ktoré budú po dokončení mosta odstránené. Samotný pilier je schovaný medzi nimi:
Zdroj: peterpaulik.blog.sme
