Výstavba v centre mesta vyvoláva rôzne názory v spoločnosti, pričom často pohľad na výstavbu je vytváraný na základe izolovaného pohľadu a porovnávania veľkej stavby a rodinného domu namiesto komplexného urbanistického náhľadu na budovanie mesta v širšom kontexte.
Grafické porovnania v tomto príspevku do tejto oblasti prinášajú ďalšie pohľady, ktoré sú často dávané do úzadia, avšak v budúcnosti môžu mat' významné spoločenské dopady vzhľadom na súčasnú masívnu výstavbu v riedkych formách na okrajoch miest vo vzťahu k udržateľnosti, ekológii , doprave a verejným financiám. Tejto problematike sa na území Česka a Slovenska venuje najmä urbanista Pavel Hnilička, autor publikácie “Hustota a ekonomika měst”.
Urbanistická štruktúra mesta vytvára jeho ulice, verejné priestory, nádvoria. Priestory, kde ľudia trávia svoj voľný čas. Často sú to práve mestské ulice, ktoré robia mestá mestami. Mesto Nitra si prešlo v 20.storočí zásadnými zmenami, ktoré jeho urbanistickú štruktúru značne degradovali a to pretrváva až do dnes, kedy možnosť prechádzať sa uličkami mesta suplujú obchodné centrá. Z ulíc sa vytratil život a ten je možné vrátiť len postupným prinavrátením zaniknutých budov a verejných priestorov do zmysluplných štruktúr. Práve centrá miest sú zväčša lokality s najvyššou koncentráciou budov popretkávané mestskými ulicami s obchodmi a kanceláriami v spodných podlažiach a bývaním v tých horných.
Porovnávané lokality
Pre ilustratívne grafické porovnanie sme použili výstavbu Tabáň v centre mesta (nebytová časť cca 20% bola prepočítana na ekvivalent bytov pre možnosti porovnania) s typickou výstavbou na okraji mesta v dnešnej dobe. Spoločným prvkom pre porovnanie je rovnaký počet obyvateľov. Ilustratívne zobraznia ukazujú záber plôch a ďalšie súvislosti v prípade potreby “usídliť” cca 810 obyvateľov.
Obr. 1 – Referenčné formy zástavby
Obr. 2 – Vyznačenie foriem zástavby pri rovnakom počte obyvateľov
Obr. 3 – Záber a zastavenie plôch pri rovnakom počte obyvateľov – koľko m2 je možné ušetriť inou formou zástavby
Obr. 4 – Plocha komunikácií, ktoré následne samospráva udržuje a po cca 40-50 rokoch vzniká dopyt po ich celkovej oprave – vysoké investičné náklady + údržba
Obr. 5 – Náklady v prepočte na 1 obyvateľa na rok vo vzťahu k hustote zástavby – príklad z mesta Praha – publikácia “Hustota a ekonomika měst” – “Jak je vidět na obrázku, jde o nelineární vztah, který se zajímavě „láme“ někde kolem hustoty 100 obyvatel na hektar. Shodou okolností je tato hodnota hustoty obyvatelstva uváděna také urbanisty v případě zajištění efektivnosti dopravy ve městě (Newman a Kenworthy, 1989), což souvisí s konceptem „města krátkých vzdáleností“.
Náklady na rekonštrukcie, údržbu a opravy sa rozopčítavajú medzi menej obyvateľov. V dnešnej dobe sú tak náklady na riedke formy zástavby IBV “dotované” obyvateľmi v hustejších formách zástavby.
Pre ilustráciu, hustotu 100 ob. / ha , ktorá je považovaná za symbolickú hranicu fungujúceho mesta, ak je vhodne funkčne namixované, dosahuje aj Chrenová I.
Obr. 6 – Potreba prepravy autom je násobne vyššia na okraji mesta v riedkej zástavbe ako v hustej zástavbe v centre mesta – odpadá potreba používať auto. Navyše práve výstavba v centre mesta a možnosť pešej dostupnosti je veľkým potenciálom pre oživenie novovzniknutých uličiek a dnešnej pešej zóny.
Obr. 7 – Koncentrovanejšia zástavba - mesto krátkych vzdialeností s vybavenosťou v okolí šetrí počet jázd autom. Okrem hustoty je tiež podstatný rozumný mix funkcií - bývanie, rekreácia, pracovné príležitosti, nákupy. Z tohto hľadiska zlyhávajú najmä modernistické predstavy o monofunkčných zónach, medzi ktorými sa presúvame autami.
Uvedenú problematiku vo vzťahu k budovaniu udržateľných foriem zástavby – miest krátkych vzdialeností a ekonomické, dopravné a ekologické dopady neprimerane riedkych osídlení vo svojej prednáške a publikácii zhrnul urbanista Pavel Hnilička.
Materiály k preštudovaniu:
www.iprpraha.cz/uploads/assets/dokumenty/obecne/grant_hustota_a_ekonomika_mest.pdf
www.iprpraha.cz/uploads/assets/dokumenty/obecne/metodika_hustota_a_ekonomika_mest.pdf
Zdroj: Nitralive.sk, Peter Mezei
