Pozoruhodnosť múzejnej knižnice Ponitrianskeho múzea v Nitre

V zbierkach historického fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre sa nachádza mnoho starých tlačí. Medzi vzácne a zaujímavé tlače patrí Ottův slovník náučný alebo Ottova Encyklopedie, ktorú v rokoch 1888 – 1909 vydal významný pražský vydavateľ a nakladateľ Jan Otto. Jedná sa o ilustrovanú tlačenú českú encyklopédiu všeobecných vedomostí, vydanú na prelome 19. a 20. storočia. Je to základné dielo českej vzdelanosti. Jej cieľom bolo poukázať na vysokú úroveň českej spoločnosti, výrazne podporiť jej stúpajúcu národnú identitu a podporiť české národné obrodenie. Slúžila čitateľom pred viac než 100 rokmi, ale aj v dnešnej dobe je to nenahraditeľné vedecké dielo, z ktorého môže čerpať aj súčasná generácia. Ešte dnes je dobrým zdrojom informácií, najmä o historických faktoch. Nevyhnutný pomocník pre bakalárov, profesorov všetkých vedných odborov a bádateľov, milovníkov umenia a starých tlačí. Derek Sayer vo svojej knihe hovorí, že "Ottův slovník náučný zostáva výbornou príručkou neprekonanou ničím, čo v Čechách odvtedy vyšlo". Vo svojej dobe to bola jedna z najlepších encyklopédií na svete a viac ako sto rokov aj najrozsiahlejšou českou encyklopédiou. Svojím rozsahom a kvalitou spracovania bola zrovnateľná s najvýznamnejšími svetovými encyklopédiami svojej doby, ako je Encyclopaedia Britannica.

Práce na encyklopédii sa začali v roku 1886. Jan Otto ju vytvoril spoločne s mnohými spolupracovníkmi. Na jej tvorbe sa počas 20 rokov podieľalo vyše 50 hlavných redaktorov a okrem členov redakčnej rady prispelo do nej ďalších asi 1 100 renomovaných odborníkov, medzi nimi aj mnoho popredných českých vedcov, novinárov a spisovateľov. Otto zostavil redakčnú radu z významných osobností českého akademického života, z popredných technikov, teológov a predstaviteľov českých univerzít a zástupcov českej vedy, vrátane osobností ako Karel Boromejský Mádl. Okrem rôznych významných osobností prejavili záujem prispievať do encyklopédie aj študenti, učitelia, profesori, tesnopisci, poštoví úradníci, hodinári, cukrári, ale aj včelári, rybári, či filatelisti. V počiatočnom období zostavovania encyklopédie (1884 – 1887) bol jej hlavným redaktorom univerzitný profesor Tomáš G. Masaryk (neskorší prezident Československa). V roku 1887 ho nahradil publicista a historik Josef Kořán. Ich intenzívna práca viedla k vydaniu prvého zväzku pod názvom Ottův slovník náučný v roku 1888. Spočiatku nevychádzal po celých dielach, teda po zväzkoch, ale v podobe zošitov, ktoré mali okolo 50 strán. Zošitové vydanie vyšlo až niekoľko stoviek kusov a vzbudilo obrovský záujem, ktorý spôsobil, že sa stal doslova všenárodným dielom. Neskôr vychádzal vo zväzkoch viazaný v koži, pravidelne až do posledného 28. vydania v roku 1909. Keď cisár František Jozef I. preberal z Ottových rúk posledný zväzok, vyjadril prekvapenie, že je to najväčšie encyklopedické dielo vydané v Rakúsko-Uhorsku, a tak mu udelil zlatú medailu.

Ottův slovník náučný pozostáva z 28 zväzkov (27 riadnych zväzkov a 1 doplnkový). Je veľmi podrobný, obsahuje na asi 29 000 stranách viac ako 150 000 hesiel, približne 5 000 obrázkov a ilustrácií a takmer 500 strán príloh. Mnohé heslá sú zložené z viacerých obsahovo bohatých podhesiel a dlhé niekoľko desiatok strán. Je vytlačený na strojovom papieri. Viazaný je v krásnej polokoženej čiernej väzbe s motívom okrídlenej postavy na chrbte knihy, ktorý je bohato zdobený technikou slepotlače a zlátenia. Motívom vyobrazenia je bohyňa Niké (bohyňa víťazstva) z gréckej mytológie. Nad hlavou bohyne je zobrazený znak českého kráľovstva. Z diela Veľký Ottův slovník náučný vyšli dva stručné výťahy. Okrem ,,veľkej“ verzie boli vydané v rokoch 1905 – 1906 aj dvodielny Malý Ottův slovník náučný a v roku 1908 jednodielny Ottův vreckový slovník náučný.

V roku 1930 začal vydávať Ottov zať K. B. Mádl doplnky k pôvodnej encyklopédii pod názvom Ottův slovník náučný nové doby. Tieto doplnky mali vyjadrovať nové poznatky a vedecké objavy, dejinné prelomy, nové historické udalosti od prvého vydania, zvlášť podrobne zachytávajú historický vývoj od 1. svetovej vojny do konca 30-tych rokov. Ottovo nakladateľstvo vydávalo dodatky až do roku 1934, kedy ju kvôli jeho finančným problémom prevzalo nakladateľstvo Novina, ktoré potom pokračovalo vo vydávaní až do roku 1943. Pôvodne bolo plánovaných 8 dielov doplnkov, každý po dvoch zväzkoch, posledné dve heslá písmen V – Z sa ale nevydali, napriek tomu, že boli pripravené do tlače. V roku 1943 bolo vydanie diela prerušené nacistami a v roku 1945 prišiel príkaz nevydávať zvyšok encyklopédie na podnet Zdenka Nejedlého z dôvodu cenzúry počas nacistickej okupácie. Po vojne sa text posledných dvoch zväzkov stratil a heslá písmen V a Z preto už nikdy nevyšli. Ottův slovník náučný nové doby končí heslom ,,Užok“ (Uzsok – obec v Maďarsku).

Ottovu encyklopédiu novej doby tvorí 12 zväzkov a má asi tretinu veľkosti pôvodného vydania. Zodpovedným redaktorom bol Bohumil Němec. Na asi 9 000 stranách obsahuje takmer 60 000 hesiel a 2 000 obrázkov a ďalších 1 000 v prílohách. Väčšina hesiel je úplne nová, menšia časť hesiel obsahuje doplnky alebo nové spracovanie hesiel staršieho slovníka. Mnoho jeho hesiel má charakter pôvodných vedeckých, prípadne populárno-vedeckých štúdií. K najhodnotnejším patria heslá z oblasti histórie, historického miestopisu a obecnej geografie, literatúry a filozofie. Veľmi precízne je spracovanie tém z oblasti etnografie, kultúry, dejín náboženstva a ďalších odborov spoločenských vied alebo biografií slávnych osobností. To dnes robí z Ottovej encyklopédie ojedinelý prameň veľkého informačného bohatstva.

Ottův slovník náučný bol pôvodným českým encyklopedickým dielom vychádzajúcim z dobových kultúrno-osvetových potrieb a politických snáh národného spoločenstva, venujúceho zvláštnu pozornosť českým národným dejinám a kultúre, ako aj histórii a kultúre ostatných slovanských národov. Špecifickým spôsobom odrážal úsilie českej vedy, kultúry a politiky koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Objasňoval rozvoj a pokrok českej spoločnosti a jedinečné postavenie českého národa medzi ostatnými európskymi národmi a jeho prínos európskej kultúre.

Celá encyklopédia vo všetkých zväzkoch spolu s dodatkami (28 dielov a 12 dodatkov) bola znovu vydaná v rokoch 1996 – 2003. Na novom vydaní sa spoločne podieľali nakladateľstvá ARGO a Paseka, ktoré vydali reedíciu reprintom, čo znamená, že nové vydanie je presnou kópiou pôvodného vydania a zachovávajú jeho pôvodný vzhľad a usporiadanie. Encyklopédia bola tiež zdigitalizovaná pod názvom Ottova encyklopedie obecných vědomostí a vydaná elektronicky na CD-ROM a DVD vo formáte PDF. Obe verzie, elektronická aj tlačená, zachovávajú pôvodný vzhľad slovníka.