Obyvatelia Nitry videli pravdepodobne po prvýkrát živote na vlastné oči letiace lietadlo ešte v čase, keď tu žiadne letisko nebolo. Stalo sa tak 26. júla 1914. Vtedy na lúkach na brehu rieky Nitry, pravdepodobne niekde v miestach, kde sa dnes nachádza svetelná križovatka pred N-Centrom, na svojom jednoplošníku na ceste z Piešťan z dôvodu potreby tankovania paliva pristál Andrej Kvas. Správa o lietadle sa rýchlo rozšírila do širšieho okolia. O tejto udalosti informoval aj týždenník Nitrianskej župy (Nyitramegyei szemle). Kvas je dodnes považovaný za priekopníka letectva v Uhorsku a prvého licencovaného pilota lietadla slovenskej národnosti.
Andrej Kvas bol dolnozemský Slovák z Békešskej Čaby a vôbec prvý známy licencovaný pilot slovenskej národnosti. Lietal na lietadle vlastnej konštrukcie s pomerne málo výkonným motorom. Z niektorých dobových dokumentov je možné dozvedieť sa, že lietal bosý.
Po pristátí v Nitre odletel na druhý deň so svojim lietadlom cez Ostrihom do Budapešti. Jeho lietadlo vlastnej konštrukcie Kvasz VI nebolo schopné preletu bez tankovania na dlhšiu vzdialenosť. Aj naďalej lietal a konštruoval lietadlá. Krátko po začatí vojny narukoval k vzdušným silám Rakúsko-Uhorskej c. k. armády. Niektoré z jeho lietadiel použilo vojsko na letecký prieskum. V januári 1915 sa dostal do ruského zajatia, z ktorého bol prepustený až na sklonku vojny v roku 1918. Po návrate domov pôsobil v továrni na výrobu lietadiel v Aszóde, neskôr od roku 1924 v Matyasfolde. Po skončení vojny mu Medzinárodná letecká federácia udelila diplom za priekopníctvo v letectve. V tom období až do odchodu do penzie už pracoval ako správca na letisku v jeho rodnom meste. Ako čestný hosť sa v roku 1964 zúčastnil na Majstrovstvách Slovenska v leteckej akrobacii v Trenčíne. Neskôr bolo o ňom natočených aj niekoľko filmových dokumentov. Zomrel v roku 1974 v Budapešti vo veku deväťdesiat rokov. V Békešskej Čabe je po ňom pomenovaná ulica.
Dočkáme sa niekedy jeho ulice aj u nás v Nitre?
Zdroj: Informácie prevzaté s povolením z: Točka, I.; Točka G.: Tormoš – Chrenová v zrkadle času, 2015. Ilustrácia: B. Terrero
