Naozaj veríme kandidátom na primátora a poslancov, že budú bojovať za rovnaké pravidlá pre všetkých, potláčať korupciu a klientelizmus, keď Vám toto hlásia na čiernych stavbách? Keď na svoju prezentáciu využívajú reklamu umiestnenú na bilbordoch, ktoré sú už tri roky nelegálnymi stavbami a vlastne podporujú takto „nelegálne“ podnikanie? Budú takíto kandidáti naozaj bojovať proti čiernym ubytovniam či herniam?
V roku 2015 prijalo mesto Nitra zmeny v Územnom pláne Nitry, ktoré v snahe bojovať s reklamným smogom presne zadefinovali pravidlá pre možnosť umiestňovania reklamy a reklamných stavieb. Veľkoplošná reklama, kam patria aj bilbordy, bola zakázaná na všetkých hlavných cestách v meste s výnimkou priemyselných a športových areálov a parkovísk pri obchodných centrách. Pre bilbordy ostali otvorené nezastavané plochy pred vstupom do centrálnej časti mesta pri dodržaní vzájomnej vzdialenosti 200 metrov od seba. Hneď po prijatí zmien v územnom pláne ukončilo mesto so všetkými vlastníkmi reklamných stavieb nájmy a ostatným majiteľom pozemkov oznámilo, aby postupovali rovnako.
V čase prijatia ÚPN bolo na území mesta evidovaných vyše 700 bilbordov, zostať by ich mala asi tretina. Napriek tomu však veľa zakázaných reklamných stavieb stále zostáva na svojom mieste a svoje nelegálne plochy naďalej predáva. Využívajú na to rôzne súdne kľučky i dlhý čas súdnych rozhodnutí. Robia to preto, lebo nie všetci zadávatelia reklamy vedia o právnom stave bilbordov a reklamné plochy si objednávajú. Ale aby si takéto plochy objednávali samotní kandidáti na poslancov a primátora? Nejde náhodou o vedomé podporovanie špekulatívneho podnikania? V čom je to odlišné od situácie, kedy by si prenajímali kancelárie v nejakej nelegálnej stavbe, napríklad na Podzámskej ulici?
Pritom, aby bolo jasné, znižovanie reklamného smogu v mestách nie je žiadnym neočakávaným bojom so slobodným podnikaním. Neželané dopady nekoordinovaného zapĺňania miest reklamnými plochami sa prejavili aj na poklese ich reklamného významu. Reklama potrebuje viditeľné nosiče, ktoré ľahko oslovujú cielené skupiny. Množstvo plagátov, bilbordov a iných tradičných nosičov však priestor zahltili chaosom, v ktorom sa jednotlivé reklamy strácali. Asociácia vonkajšej reklamy sama podpísala so ZMOS v apríli roku 2017 dohodu o spolupráci, kde sa zaväzuje, že reklamné nosiče bude umiestňovať len v súlade s územnými plánmi, mimo historických pamiatok, s prihliadnutím na estetiku a podobne. Na pokles významu bilbordov a veľkoplošných plachiet reagujú aj veľkí zadávatelia reklamy. Slovenská sporiteľňa ako prvá oficiálne oznámila koniec využívania bilbordov na Slovensku. Ďalší budú o chvíľu pokračovať.
Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk
