Desať rokov Zoborského skrášľovacieho spolku (2023)

Pán Kratochvíl, v roku 2013 ste založili občianske združenie a stali ste sa jeho predsedom Zoborského skrášľovacieho spolku. Povedzte nám niečo bližšie, ako vznikal, ako sa dostal opätovne do povedomia života mesta a jeho obyvateľov.

V roku 2012 sme ako nadšenci nášho mesta a jeho histórie( prof. Ing. Imrich Točka, CSc., Ing. arch. Vladimír Libant, Ing.Ján Kratochvíl ) začali organizovať prednášky s tematikou Zobora, konkrétne v priestoroch Kostola sv. Urbana na Zobore. V jednej z prednášok sme sa dozvedeli aj o histórii Zoborského skrášľovacieho spolku, založeného v roku 1888. Pán Štefan Košovan, autor mnohých publikácií z prostredia Nitry v Štátnom archíve v Ivánke pri Nitre vyhľadal zaujímavosti o tomto spolku.

Trocha z histórie spolku. V 1888 bol založený Nitriansky skrášľovací spolok Chmeľovej doliny s cieľom ovplyvňovať a skrášľovať životné prostredie a jeho kvalitu v podmienkach rozvíjajúcej sa novej výstavby na Zobore. Predsedom sa vtedy stal kanonik Gabriel Czeizel. Pri založení mal spolok 136 členov, v nasledujúcom roku sa premenoval na Zoborský skrášľovací spolok. Činnosť spolku bola zameraná v prvom rade na formovanie základných prvkov urbanizmu, napr. na úpravu ciest, chodníkov, oddychových plôch pre turistov a, samozrejme, na výsadbu vhodnej zelene vedľa ciest. Je pozoruhodné, že vtedajší nitriansky biskup Imrich Bende daroval každý rok pre spolok 25 zlatých vtedajšej meny. Mal však požiadavku v prvom rade uprednostniť Chmeľovú dolinu a zvyšok peňažnej sumy využiť pre ostatné časti Zobora. Pri založení tohto spolku bolo ročné členské v sume 1 zlatka, o dva roky sa členské zvýšilo na 2 zlatky. Pre lepšiu ilustráciu hodnoty vtedajších peňazí sme v dobovej tlači našli nasledovnú informáciu: „V roku 1888 po založení Skrášľovacieho spolku Chmeľovej doliny sa konal juniáles v Zoborskom kláštore a „štvortanierový“ kompletný obed, vrátane dezertu stál 1 zlatku a 10 grajciarov“. V roku 1898 pri príležitosti posvätenia nového oltára v Kaplnke sv. Urbana na Zobore sa konala slávnosť, kde ponúkali obed za 1 zlatku.

V júni 2013 sme obnovili činnosť spolku, založili sme občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok a ja som sa stal predsedom, ktorého prvoradým cieľom bola a verím, že aj zostala starostlivosť o kultúrne dedičstvo predkov v mestskej časti Nitra – Zobor a jeho súčasný rozvoj. Hlavnou aktivitou spolku sa stalo najmä zakonzervovanie ruín Zoborského kláštora, ktorého zvyšky sú ukryté v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor.


Akú činnosť rozvíjal spolok?

Prvou aktivitou v roku 2013 bolo zhotovenie a umiestnenie informačnej tabule o Zoborskom kláštore. Tabuľa bola slávnostne odhalená dňa 21.7.2013 čestným predsedom ZSS, titulárnym zoborským opátom Mons. Ladislavom Belásom pri príležitosti slávnostnej sv. omše ku cti sv. Svorada. Každý mesiac príslušného roku sme organizovali prednášky zamerané na Zobor. Pozývali sme odborníkov, ktorí prezentovali históriu, faunu, flóru, turistiku, geológiu a podobne. Pri tejto príležitosti vedenie spolku informovalo členov a verejnosť o svojich ďalších aktivitách. Jednou z priorít činnosti ZSS bolo sprístupnenie a revitalizácia ruín kláštora na Zobore. Ako už bolo spomenuté, kláštor sa nachádza v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada. Vedenie nemocnice vyslovilo podporu našej činnosti a delegovali nám písomnú plnú moc na vykonanie všetkých krokov na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Na jeseň 2013 sme dostali od Krajského pamiatkového úradu vyjadrenie k zámeru komplexnej obnovy ruiny Kostola sv. Jozefa. Na základe tohto dokumentu sme požiadali o dotácie od mesta, NSK a granty od rôznych nadácií. Na jar 2014 sa v súlade s vyjadrením KPÚ začalo so statickým posúdením, kultúrno-historickým a s reštaurátorským výskumom.


V akej výške bolo potrebné získať finančné prostriedky?

V rokoch 2014 – 2021 bolo získaných a preinvestovaných na záchranu ruín kláštora spolu 237 063 € (MK SR 92 500 €, Vláda SR 15 000 €, Mesto Nitra 99 183 €, NSK 7 820 €, Zoborský skrášľovací spolok 10 000 €, Ján a Gabriela Kratochvílová 12 560 €). Pomocou grantov bolo získaných a preinvestovaných 63 100 € na infraštruktúru areálu a ďalšie iné duchovné, kultúrne a spoločenské podujatia. Veľké poďakovanie patrí bývalému primátorovi pánovi Jozefovi Dvončovi, ktorý si osvojil myšlienku konzervovania ruín a sprístupnenie areálu verejnosti.


Ako postupovali práce na ruinách kláštora?

Ruinu Kostola sv. Jozefa sa podarilo kompletne sprístupniť verejnosti v roku 2017. Po vyše 200 rokoch sa tam opäť uskutočnila svätá omša. Hlavným celebrantom bol titulárny zoborský opát Mons. Ladislav Belás. Do presbytéria kláštorného Kostola sv. Jozefa sochár Jaroslav Halmo zhotovil sochu sv. Svorada, patróna mesta Nitra a Nitrianskej diecézy a obetný stôl. Neskôr pribudol sedes, kríž a ambona. Jaroslav Halmo je autorom celého sakrálneho zariadenia kostola a má veľmi výraznú duchovnú symboliku.

V roku 2018 sa podarilo zakonzervovať ruinu tzv. Rákocziho altánku s priľahlým oporným murivom terasy. Taktiež začali práce na zastrešení príbytku kamaldulského mnícha a skultúrnenie areálu, jeho premenou na lesopark. Práce na príbytku mnícha pokračovali i v nasledujúcom roku, boli ukončené v roku 2020.
Areál kláštora začal žiť, prichádzali návštevníci, počas víkendov bola zriadená sprievodcovská služba, konajú sa tu mnohé duchovné i kultúrne podujatia.

Ako sa vám darilo organizovať opravy?

Ruiny kláštorných budov sa podarilo zakonzervovať vďaka veľkorysej podpore od Mesta Nitra a Ministerstva kultúry – grantový program Obnovme si svoj dom. Spomínaný grantový program umožnil počas niekoľkých rokov zamestnávať vždy 5 pracovníkov evidovaných na úrode práce, ktoré ich aj platilo. Tým sa vytvorili také podmienky, aby sa platili z grantov a dotácií len odborné práce. Vtedy mi to prišlo manažovanie také, akoby som mal na starosti stavebnú firmu. Všetky administratívne práce týkajúce sa 5 pracovníkov, výberové konania na odborné práce a materiál, účtovníctvo, mesačné hlásenia a koncoročné hlásenia. Samozrejme, bolo potrebné vybaviť administratívu i s Pamiatkovým úradom SR, Mestom Nitra, Úradom práce a inými inštitúciami. Bolo to mimoriadne náročné na čas, plné, odhodlané nasadenie, energiu, mnoho cestovania a veľa, veľa trpezlivosti a vyjednávania.


Okrem konzervovania ruín, ako ste zveľadili lokalitu?

Cieľom bolo sprístupnenie kláštora verejnosti. Priestor bol zarastený náletovými drevinami, dlhé roky sa neošetroval. Bol vypracovaný zámer na revitalizáciu areálu kláštora. Veľmi nám pomohli skauti pri odstránení náletových drevín, vyhrabaní lístia a podobne. Následne boli vyhotovené informačné panely s informáciami o histórii a o jednotlivých stavbách. Pre návštevníkov je vytvorená aplikácia, kde pomocou virtuálnej reality vstúpia napríklad do príbytku mnícha. Od dreveného altánku pred nemocnicou ich hovorené slovo sprevádza prístupovým chodníkom až ku kláštoru, kde im poskytne podrobné informácie od vzniku kláštora v 9. storočí. Pre najmladších návštevníkov je ponuka zaujímavých interaktívnych stanovíšť.


Peniaze na realizáciu nechýbali?

Finančných prostriedkov nikdy nie je dosť. Podal som niekoľko desiatok žiadostí o dotáciu – granty. Úspešných bolo 34. A keď nebolo dostatok financií, tak sme s manželkou pomohli vlastnými, osobnými prostriedkami. Nevedel som napríklad získať financie na vývoz sutiny z interiéru kláštorného kostola. Pohľadal som brigádnikov z neďalekých Dražoviec. Nebolo dostatok prostriedkov na sochu sv. Svorada, financie sme doplatili spolu s manželkou.


Pomáhali Vám členovia spolku?

V roku 2013 pri založení spolku sme evidovali 28 členov. Na prednášky nami organizované chodilo pravidelne okolo 50 občanov. Veril som tomu, že po spustení prác na kláštore sa k nám budú pridávať ďalší. Opak je pravdou. Členská základňa sa, žiaľ, neustále zoštíhľovala.


Čo Vás viedlo osobne obnoviť spolok a starať sa o kláštor?

Pracoval som v nadnárodnej spoločnosti. Vzorom sa mi stali moji kolegovia odchádzajúci do dôchodku. Keď som sa s nimi stretol už ako s penzistami, hovorili mi, čím sa zaoberajú. Jeden sa venoval kultúrnej oblasti, ďalší záchrane historických objektov, iný pomoci drogovo závislým, bezdomovcom a podobne. Vo mne skrsla myšlienka, že treba zachrániť ruiny na Zobore, keď sa to politikom mimo predvolebných prísľubov nedarí. V našej krajine sa dá zrealizovať každý sen. Tá odpoveď – výhovorka ,,nie sú peniaze“ nie je pravdivá. Všetkého je tu dostatok, len treba klopať na správne dvere, podávať žiadosti o granty, nedať sa odradiť a byť čestným.


Čo by ste chceli povedať na záver?

V roku 2013 som zakladal Zoborský skrášľovací spolok spolu s mojimi spomenutými priateľmi - spoluzakladateľmi. V rokoch 2013 – 2019 som bol jeho predsedom, následne v rokoch 2019 – 2021 jeho podpredsedom.

Pri obnovení spolku v roku 2013 som si dal za osobný cieľ sprístupniť areál Zoborského kláštora nielen celej nitrianskej, ale i slovenskej verejnosti, vykonať konzerváciu ruín kláštora a okolie premeniť na lesopark. Tento cieľ sa mi podarilo splniť. V priebehu času som dovŕšil vek, v ktorom sa patrí prepustiť vedenie spolku mladšej generácii. Preto som sa rozhodol od 1.1.2022 nepracovať v predsedníctve spolku.

Ďakujem všetkým, ktorí prispeli finančne, materiálne, manuálne, modlitbami, odborne alebo inou formou, často nezištnou pomocou pri realizácii záchrany kláštora. Bez vašej podpory by sa dielo nepodarilo realizovať.

Verím, že sa bude areál udržiavať v takej podobe a v takom dobrom stave, aby ostal prístupný a dlho dôstojne slúžil všetkým občanom. Podarilo sa vzácne dielo, lokalita ožila, návštevníci prichádzajú. Nesklamme ich.

Zdroj: Ján Kratochvíl / Jozef Daubner