Nie je mojím zvykom vyjadrovať sa k voľbám verejne. Avšak táto masívna volebná kampaň, ktorá doslova zaplavila Nitru, ma nemôže nechať ľahostajným. Takmer mesiac pred voľbami zažívame v uliciach Nitry reklamné „eldorádo“ niektorých kandidátov, z ktorého je veľmi ľahko rozlíšiť, kto s akým finančným rozpočtom pracuje.
Reklamné a marketingové agentúry poznajú psychológiu voliča a vedia s ňou narábať. Pre nás voličov je otázkou, či podľahneme týmto marketingovým ťahom a nimi vyvolaným emóciám, alebo pristúpime k voľbám konečne s racionalitou, ktorá nám je častokrát pred voľbami upieraná.
Nadviažem na uznávaného psychológa Roberta Zajoneca a jeho asi najväčší prínos sociálnej psychológií, ktorým je experiment tzv. efektu jednoduchého vystavenia. Zajonec v ňom skúmal efekt vystavenia rôznych obrázkov, ktoré ukazoval ľuďom a ktoré sa často opakovali. Ľudia tvrdili, že čím častejšie obrázok videli, tým sa im viac páčil. Pokusom dospel k záveru, že naše preferencie alebo voľby, sú čisto založené na histórií nášho vystavenia predmetom, a nie sú ovplyvnené osobnými racionálnymi názormi. Zistil, že robíme rýchle a inštinktívne rozhodnutia na základe emócií a zároveň ich robíme skôr, ako máme možnosť posúdiť situáciu racionálne. Poukazoval na to, že človek dokáže byť zmanipulovaný a robiť rozhodnutia len na základe emócií. Z toho vyplýva záver, že čím „častejšie niečo vidíme, tým sa nám to viac páči“ a prisudzujeme tomu preferenciu. Uvedené závery sú pre mňa šokujúce. A práve tejto manipulačnej technike sme vystavení počas masívnej reklamnej kampane, ktorá práve prebieha v Nitre.
Masívna volebná kampaň v Nitre
Zistenia Zajonca konfrontujem s reklamnou kampaňou niektorých kandidátov. Billboardy, citylighty a reklamné plagáty týchto kandidátov sú všade a v takom rozsahu, aký si Nitra nepamätá. Ako píšme vyššie, cieľom takýchto kapaní je manipulovať preferencie väčšiny občanov, aby pristupovali k voľbám emotívne, namiesto racionálneho prístupu. Avšak ak je človek príliš často niečomu vystavený, môže nadobudnúť opačný pocit, a to pocit averzie k vystavenému podnetu. Tento pocit som nadobudol i ja, a to napriek tomu, že sa snažím pristupovať k voľbám racionálne. Zrejme aj tu platí, že príliš veľa škodí.
Čo keby boli reklamy regulované
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by volebné kampane vyzerali bez reklamy alebo ak by každý kandidát mohol umiestniť len jeden billboard? Ako by potom dopadli voľby? Nebolo by lepšie hodnotiť kandidátov na základe toho, akým spôsobom sa reálne pričinili o rast mesta, o zlepšenie podmienok v meste, komunitnú pomoc a činnosti, ktoré ľudia z vďaky vnímajú a nie podľa množstva billboardov, citylightov a predvolebných sľubov?
Verím, že ani vy nemáte radi, keď ste prostredníctvom reklamných techník manipulovaní k prijatiu určitého rozhodnutia. Žiaľ častokrát túto neférovosť odhalíme, ale až po voľbách.
Preto je dôležité, pristupovať k voľbám racionálne, nesmieme podľahnúť reklamným kampaniam, v opačnom prípade sa môže stať, že až po voľbách si všimneme, že naša voľba bola čisto emotívna a zmanipulovaná. Zároveň nezabúdajme, že aj reklamná kampaň je len investíciu, ktorá musí byť investorovi vrátená.
______________________________________________________________________________________________________________________________
Podľa zákona o volebnej kampani môže kandidát na primátora mesta Nitra vynaložiť na predvolebnú kampaň finančné prostriedky najviac vo výške 100.000 EUR. Hoci zákon stanovuje maximálnu hranicu limitu nákladov na volebnú kampaň, za jeho prekročenie zo strany kandidáta je stanovený len sankčný postih od 1.000 do 10.000 EUR. Ak by napríklad jeden z kandidátov vynaložil na kampaň sumu vo výške 300.000 EUR, tak mu teoreticky môže byť uložená sankcia 1.000 EUR, čo je zanedbateľná suma. Tento systém zvýhodňuje bohatších kandidátov, resp. kandidátov finančne podporovaných veľkými stranami. Okrem toho, táto minimálna sankcia nemusí dostatočne odrádzať kandidátov od takéhoto konania.
