Presne pred 90. rokmi sa na vrchole zoborskej Pyramídy odohrala tragická letecká nehoda, ktorá dodnes patrí k najzáhadnejším udalostiam v histórii nielen nitrianskeho, ale aj československého letectva. Dňa 3. júla 1936 približne o 9.35 hod. narazil vojenský dvojplošník Aero ap-32 z nitrianskej 10. letky Leteckého pluku 3 do torza Miléniového pamätníka na Zobore. Pri havárii zahynul pilot Antonín Štěpán. Druhý člen posádky, slobodník ašpirant Petr Gašparovič, sa zachránil výskokom padákom z výšky približne 600 metrov.
Výskumom okolností predmetného leteckého nešťastia sa v minulosti zaoberali vojenskí historici Petr Švanda a Martin Čízek. Podľa Švandu prišlo na území vtedajšieho Československa v priebehu roku 1936 k celkove 37 haváriám lietadiel Leteckého pluku 3. V miestnych nitrianskych podmienkach podal najpodrobnejšiu informáciu o tejto nehode regionálny historik Gabriel Točka. Ten sa v nedávno vydanom knižnom titule Vivat Zobor! (2025) venuje aj vybraným nitrianskym leteckým nešťastiam. Situáciu krátko po zrútení lietadla opisuje nasledovne: „Prvú obhliadku miesta nešťastia vykonali miestni vojaci približne hodinu po havárii. Telo pilota našli zakliesnené v troskách stroja. Príčinami tragédie sa následne zaoberala vojenská vyšetrovacia komisia pod vedením majora Dimitrija Jarčevského.
Zachránený Gašparovič vo svojej neskoršej svedeckej výpovedi uviedol, že pilot na neho tesne pred nárazom opakovane zakričal, aby vyskočil. Keď sa spýtal prečo, odpoveď nedostal. Pilot údajne iba zopakoval predchádzajúci výkrik. Práve táto neskoršia výpoveď dala celej udalosti rozmer tajomstva. Technická porucha lietadla bola vylúčená. Za pravdepodobnú príčinu komisia označila náhlu zdravotnú indispozíciu pilota. Tento záver však neskôr čiastočne spochybnil posudok vojenského leteckého ústavu, podľa ktorého nebolo možné zdravotné zlyhanie potvrdiť. Vojenský prokurátor sa prikláňal aj k verzii, ktorá nevylučovala samovraždu.“ Podľa Točku dopadol padák so zachráneným letcom približne v sektore medzi dnešnými zoborskými ulicami Podhorskou a Veltlínskou.
Čo bolo skutočnou príčinou tohto leteckého nešťastia?
Definitívne jasná odpoveď však nikdy nebola vyslovená. Po deväťdesiatich rokoch tak zostáva havária lietadla na zoborskej Pyramíde nielen prvou zdokumentovanou smrteľnou leteckou nehodou v priestore Zobora, ale aj jednou z jeho najväčších nevyriešených záhad. Na mieste, kde dnes turisti obdivujú výhľady na Nitru, sa v lete roku 1936 odohrala dráma, ktorej skutočné pozadie si zosnulý pilot čatár Štepán odniesol so sebou do hrobu. Bol pochovaný v rodných Alšoviciach pri Železnom Brode.
Tragédia z 3. júla 1936 však zostáva trvalou súčasťou našej histórie a pripomína jednu z najstarších zdokumentovaných leteckých katastrof v okolí Nitry.
Tragicky zosnulý pilot Antonín Štepán. Letec je pochovaný v rodných Alšoviciach pri Železnom Brode
Fotografie na mieste nešťastia pri zoborskom torze Miléniového pamätníka boli zhotovené ešte v ten istý deň (3.7.1936) vojenskými vyšetrovateľmi (zdroj: Ústredný vojenský archív, Praha)
O leteckom nešťastí informovali aj miestne noviny Nitran (11-12/1936), Národná stráž (28/1936) a Nyitramegyei Szemle (Župné pohľady, 28-1936)
Vzácne originálne dokumenty zaoberajúce sa okolnosťami nehody sa nachádzajú v archívnych fondoch Vojenského historického archívu v Prahe
Do torza zoborského Miléniového pamätníka vrazilo v júli roku 1936 vojenské lietadlo typu Aero ap-32. Išlo o jednomotorový dvojmiestny dvojplošník. Táto jeho verzia mala rozpätie krídel 12,8 m, bola 3,45 m vysoká a 8,14 m dlhá, pričom hmotnosť prázdneho stroja predstavovala 1072 kg. Jeho maximálna letová rýchlosť bola až 235 km/h. Stroj v službách československého vojenského letectva bol vyzbrojený celkovo štyrmi guľometmi kalibru 7,92 mm, pričom mohol niesť bomby s celkovou hmotnosťou až 120 kg. Firma Aero vyrobila vyše sto kusov všetkých verzií. Jeden jeho zachovaný exemplár je v súčasnosti možné vidieť v leteckom múzeu Kbely pri Prahe.
Zdroj: Gabriel Točka