Keď sa v roku 1273 po jeho dobytí českým vojskom opätovne obnovovalo mesto, situácia bola od roku 1242 odlišná. Nitra bola atraktívnym slobodným kráľovským mestom s rastúcou mocou vo svojom okolí. Vždy platilo, že bohatstvo znamená moc a týkalo sa to aj úspešných miest. Bohatí mešťania i mestá samotné skupovali územia vo svojom okolí, čím postupne rozširovali sféru vplyvu a stávali sa samostatnými mocenskými centrami. Mestá podobne ako šľachta vlastnili dediny a iniciatívnymi sa stávali aj pri vzniku trhových mestečiek. V nich si kupci a remeselníci z domovského mesta ponechávali privilegované postavenie a zakladateľské mestá plnili funkciu vyššieho správneho a súdneho orgánu. Napríklad Trnave sa už ku koncu 14. storočia podarilo okolo seba vytvoriť desiatku takýchto závislých mestečiek. Nitra bola v postavení privilegovaného mesta krátko, aby stihla dospieť k takémuto postaveniu, všetko však nasvedčuje tomu, že k nemu smerovala.
Už v druhom potvrdení mestských privilégií v roku 1256 sa Nitra spomína ako vlastník obce Krškany a pozemkov v Dvorčanoch. Do roku 1288 rozšírila svoje územie o dvorec Čej a obec Čápor. Tieto územia boli vlastníctvom mesta, riadili ich richtári schvaľovaní mestskou radou a ich obyvatelia museli mestu preukazovať všetky povinnosti poddaných. Ale nielen mesto samotné, aj jeho bohatší občania začali skupovať majetky a pozemky za hranicami mestského katastra. Vieme, že záujem nitrianskych mešťanov sa v prvom rade upriamoval na vlastníctvo vinohradov. Najlukratívnejšie boli tie pod Zoborom, ale nemôžeme vylúčiť, že bohatší mešťania mohli vlastniť vinohrady aj v blízkych obciach.
K vytváraniu väčších mocenských centier smeroval navyše aj vnútorný vývoj v Uhorsku. Štefan V. aj Ladislav IV. Kumánsky sa často dostávali do sporov so šľachtou. Štefan V. neváhal využívať nájazdy Tatárov, ktoré smeroval na plienenie majetkov svojich odporcov. V tomto pokračoval aj Ladislav IV. Kumánsky, ktorý sa však spoliehal najmä na Kumánov. Krajina sa začala prepadať do stavu, keď si bezpečnosť musel zabezpečovať každý sám. To napomáhalo vytváraniu miest ako mocenských centier zodpovedných za bezpečnosť svojho okolia. Je preto namieste predpokladať, že týmto smerom by sa uberal aj vývoj Nitry, či už v spolupráci alebo v rivalite s Nitrianskym hradom.
Napokon v 13. storočí bola Nitra zrejme ešte stále najväčším mestom v hornom Uhorsku. Nemáme síce žiadne presné vedomosti o počte domov či obyvateľov Nitry v 13. storočí, no máme informácie a indície, ktoré nám to potvrdzujú. Napríklad povinnosť Nitry postaviť do vojny dvanásť ozbrojencov. Počet ozbrojencov sa najčastejšie odvodzoval od počtu domových brán. Už vieme, že brána znamenala jeden mestský dom alebo v prípade chudobnejších obydlí mohlo jednu „bránu“ tvoriť aj viac takýchto objektov. Trnava mala napríklad povinnosť postaviť jedného ozbrojenca na sto domov. Predstavu, že by Nitra mohla mať v trinástom storočí tisíc dvesto domov, však väčšina historikov odmieta ako nereálnu. Navyše mestské výsady získalo mesto len šesť rokov po svojom totálnom zničení, ťažko predpokladať, že by sa tak rýchlo rozrástla. Špekulatívné je však aj uvažovanie, že Nitra mohla mať povinnosť postaviť jedného ozbrojenca len na päťdesiat domov. Šesťsto domov sa javí pre Nitru reálnejšie, ale vyzbrojiť a platiť dvanásť ozbrojencov nebolo lacnou záležitosťou. Prepočet jeden ozbrojenec na sto domov zrejme mal svoje opodstatnenie a nič nenasvedčuje tomu, že by v Nitre boli náklady na ozbrojenca o polovicu nižšie ako v Trnave. Skôr sa nám ponúka vysvetlenie, že počet dvanásť ozbrojencov vznikol na základe veľkosti mesta pred jeho zničením v roku 1241. Pri písaní privilégií pre Nitru sa mohlo vychádzať z predpokladu, aké možnosti bude mesto mať po svojom obnovení do pôvodnej veľkosti. Napokon podobný prístup bol použitý aj v prípade saských spišských miest. Tie mali povinnosť spoločne vyzbrojiť päťdesiat kopijníkov, pričom v čase získania tejto povinnosti väčšina spišských miest len vznikala.
Ďalšia indícia odkazujúca na veľkosť stredovekej Nitry vychádza z počtu kostolov umiestnených v Dolnom meste. Vieme, že v čase platnosti privilégií boli v meste už tri kostoly. Dva najstaršie stáli neďaleko seba. Najväčšou sakrálnou stavbou v meste bol farský Kostol sv. Blahoslavenej Panny Márie. Nachádzal sa na mieste dnešného Kostola sv. Ladislava na Piaristickej ulici. Neďaleko neho na Vŕšku bol menší Kostol sv. Michala. Ale v priebehu 13. storočia vznikol aj tretí Kostol sv. Jakuba, nazývaný aj ako mestský kostol. Toto pomenovanie muselo súvisieť s právom mesta menovať si svojho farára. Uživiť v meste tri kostoly nebolo vôbec jednoduché. Z vybratých desiatkov si kostoly mohli ponechať len časť. Pevne stanovený podiel sa musel odvádzať biskupstvu, z ktorého časť odchádzala aj do Ríma. To, čo ostalo, muselo uživiť farára a jeho prípadných pomocníkov, muselo stačiť na údržbu kostola, ako aj na základné charitatívne činnosti, ktoré kostoly vykonávali. Nitra dokázala v 13. storočí uživiť tri takéto kostoly. A to priamu konkurenciu mestským kostolom predstavoval aj Kostol sv. Štefana v Párovciach, ktorý bol vzdialený len pár krokov. Pre porovnanie, Trnava i Bratislava mali do 14. storočia v samotnom meste iba po jednom kostole.
Nitra v 13. storočí teda naozaj patrila medzi najväčšie uhorské mestá. Nevieme presne koľko obyvateľov v meste žilo, mohlo ich byť však aj pár tisíc. Do zániku privilégií totiž Nitra nepožiadala o zníženie počtu povinných ozbrojencov, teda ich mesto muselo vedieť finančne pokryť. Špekulácie, že povinnosť vyzbrojiť dvanásť ozbrojencov sa netýkali len mesta, ale aj Pároviec či Horného mesta môžeme odmietnuť. Párovce boli samostatnou zemianskou obcou a Horné mesto patrilo pod župana. Mesto by od nich nijako nemohlo vyžadovať plnenie povinností, navyše zemania v Párovciach mali vlastné vojenské povinnosti.
Názory, ktoré sa snažili potláčať predstavu o Nitre ako veľkom stredovekom meste, by sa mali vďaka novým poznatkom a zisteniam prehodnotiť. Pri archeologických výskumoch sa nachádzajú kamenné základy domov, ktoré vraj nemali ešte existovať, nachádzajú sa sklenené poháre, ktoré tiež mali prísť až oveľa neskôr. Vedomosť, že Nitra pred rokom 1241 bola oveľa väčšia, ako sa predpokladalo, je tiež nového dáta. Rovnako vieme, že privilegovaná Nitra z konca 13. storočia bola väčšia ako o sto rokov neskôr. Klesol nielen počet obyvateľov, ale z mesta odišli aj bohatší mešťania, čím sa znížila kvalita života a jeho úroveň. Predstava, že Nitra bola iba nejakou kombináciou dediny s pár výstavnejšími domami, ako vidno na najstarších ilustráciách zo 16. storočia, nehovorí nič o tom, ako mohla Nitra vyzerať tristo rokov pred tým.
Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk