Nitra sa označuje ako matka slovenských miest.
Hovorí sa o nej, že bola podobne ako staroveký Rím, založená na siedmich pahorkoch:Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch.Počiatky osídlenia Nitry siahajú do praveku. Pred 30 tisíc rokmi bola husto osídleným územím, osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 tisíc rokmi. V 4. storočí pred našim letopočtom sa na našom území na dlhší čas usídlili Kelti, zruční hutníci a kováči, ktorých chaty a dielne sa našli pod Martinským vrchom.
V prvej polovici 7. storočia sa pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov - Samovej ríši. Samova ríša bola akýmsi predchodcom ďalšieho štátneho útvaru, Veľkej Moravy, ktorej jedno z centier bolo v Nitre. V časoch Veľkomoravskej ríše sa položili základy starobylej kresťanskej Nitry, doložené vzácnymi listinnými pamiatkami z 9. storočia. O stave osídlenia a význame Nitry v tomto období hovoria mohutné slovanské hradiská na Vŕšku, na Martinskom vrchu pod Zoborom, na Borine a na Lupke. Na niektorom z týchto hradísk mohol pobývať knieža Pribina, v čase ktorého bola Nitra dôležitým politickým, vojenským i hospodárskym centrom.
Pribina preukázal veľkú štátnicku múdrosť a znalosť európskej politiky, ked v rokoch 829-833, sám pohan, dal vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. Vysvätil ho salzburský arcibiskup Adalrám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov na Slovensku.
V ďaľšom vývoji bolo Nitrianske kniežatstvo, násilne pripojené Mojmírom ku kniežatstvu moravskému (okolo r.833) a bol vytvorený štátny celok, v prameňoch spomínaný ako Veľká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca sa vládcom Veľkej Moravy stal Rastislav. S jeho vládou je spojená významná udalosť, príchod byzantských vierozvestov, bratov Konštantína a Metoda r.863. Konštantín utvoril prvé slovanské písmo hlaholiku a preložil prvé liturgické texty do staroslovienčiny. Metoda dal pápež Hadrián II. r.870 vysvätiť za biskupa a neskôr za arcibiskupa a vymenoval ho za pápežského legáta pre Panóniu a naddunajských Slovanov.
Na vrchole slávy bola Nitra v čase vlády kráľa Svätopluka. V jednom z najcenejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste Jána VIII. pre Svätopluka z roku 880 „Industriae tuae“ je Svätopluk titulovaný ako kráľ a pápež mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa.
Nitra ostala sídelným mestom pohraničného kniežatstva formujúceho sa Uhorského kráľovstva, a to až do začiatku 14. storočia. Aj počas stredoveku bola dejiskom významných dejinných udalostí, často spustošená rôznymi vojskami. Preto je toto obdobie chudobné na písomné doklady o histórii Nitry. Jednou z najvzácnejších pamiatok, zachovaných v biskupskom archíve, sú tzv. Zoborské listiny. Listina z roku 1111 sa týka sporu o dôchodky medzi zoborským kláštorom a kráľovskými vyberačmi mýta. Druhá listina, datovaná rokom 1113 obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Je v nej zapísaných vyše 150 obcí. Svedčí o tom, že v tom čase preberali benediktínski mnísi organizáciu cirkevného života. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpatí Zobora bol najstarším na Slovensku. Prvá listina poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na našom území pri benediktínskom kláštore.
V roku 1248 panovník Belo IV, z vďaky za záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto s podobnými výsadami, ako mal Szekesfehervár. Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo už o 40 rokov neskôr ju kráľ Ladislav IV daroval aj so všetkým príslušenstvom nitrianskemu biskupstvu. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske, mala svoje dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.
Stredoveká Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné mesto, ktoré bolo ďalej delené na niekoľko samostatných štvrtí s vlastnými richtármi a obecnými pečaťami. Vznikli tu štyri samostatné fary pri kostoloch sv. Michala na Vŕšku, sv.Jakuba na námestí, sv. Štefana na Párovciach a Matky Božej na Kalvárii.
Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály. Významným zásahom do stavebného rozvoja Dolného mesta bola výstavba župného domu na jeho hranici s Horným mestom. Súčasne bol v južnej časti mesta postavený justičný palác pre celú nitriansku župu. Pokojné pomery umožnili aj stavby dalších objektov v Hornom meste, (Kluchov palac so sochou Atlanta na nároží z r. 1818-21, budova pre penzionovaných kňazov z r.1832, dostavba seminára s jedinečnou diecéznou knižnicou). V roku 1835 bola zásluhou biskupa Vuruma založená prvá dievčenská škola.
V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Daľší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.
Významné medzníky Nitry:
828 - Prvá písomná zmienka o Nitre (Nitrawa)v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov (De Conversio Bagoarorum et Corantanorum). Opisuje sa v ňom, že knieža Pribina dal postaviť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska pre svoju bavorskú manželku, hoci sám bol pohan. Kostol vysvätil salzburgský biskup Adalrám. Nitra bola v tom čase centrom kniežatstva.
833 - Nitrianske kniežatstvo pripojené Mojmírom k Moravskému a vznikla Veľkomoravská ríša. Mimochodom, názov Veľkomoravská ríša vznikol oveľa neskôr, až okolo roku 950 ho ako prvý použil byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos. Na území Nitry sa rozprestieralo niekoľko veľkomoravských hradísk a Nitra bola významným centrom ríše. Nitrianske kniežatstvo sa rozprestieralo takmer na celom území dnešného Slovenska okrem Zemplínu, ale patrilo mu aj územie dnešného severného Maďarska.
863 - Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III, aby mu poslal na Veľkú Moravu biskupa a učiteľov kresťanstva. Cisár mu poslal solúnskych rodákov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Šírili v regióne kresťanstvo, vytvárali slovanskú vrstvu kňazov a zostavili staroslovienske písmo tzv. hlaholiku. Ďalej preložili náboženské spisy do staroslovienčiny a zaviedli staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk popri hebrejčine, latinčine a gréčtine. Je pravdepodobné, že pôsobili aj v Nitre. Neskôr boli vyhlásení za svätých.
880 - Za vlády Svätopluka bolo v Nitre zriadené bulou Industria tuae pápeža Jánom VIII biskupstvo. Biskupom sa stal Wiching. Toto biskupstvo bolo prvé na území strednej a východnej Európy. Metod bol arcibiskupom veľkomoravským a panónskym. Možno už v tom čase bol postavený prvý kláštor na území Slovenska, benediktínsky, ktorý stál pod Zoborom, v areáli dnešného liečebného ústavu.
894 - Po smrti Svätopluka v roku 894 vládol jeho starší syn Mojmír II a jemu bol podriadený mladší syn Svätopluk II v Nitre. Veľkú Moravu čoraz častejšie ohrozovali maďarské výboje a aj bratia medzi sebou bojovali o moc a nastáva pomaly úpadok Veľkej Moravy.
920 - Staromaďarské posádky prenikli na územie Nitrianskeho kniežatstva a kontrolovali jeho značnú časť. V čase formovania Uhorského štátu Nitra však zostala sídlom údelného kniežaťa z rodu Arpádovcov, to znamená, že v Nitre vládol druhorodený syn z vládnucich Arpádovcov a Nitrianske kniežatstvo si udržovalo určitú samostatnosť v rámci Uhorského kráľovstva. Disponovalo vlastným vojskom a dokonca neskôr razilo aj vlastné mince, ktoré mali väčšiu hodnotu ako kráľovské.
1106 - Toto trvalo až do roku 1106, keď Uhorskému kráľovi Kolomanovi začala prekážať relatívna nezávislosť Nitry a dal oslepiť Nitrianske knieža Almoša. Tým sa skončila existencia niekoľko storočí trvajúceho Nitrianskeho kniežatstva, kde postupne vládli rody Pribinovcov, Mojmírovcov a Arpádovcov.
1110 - Kráľ Koloman obnovil v Nitre biskupstvo. Prvým biskupom sa stal Gerváz (Gervasius).
1241 - Nitra ubránila hrad pred dobytím Tatármi.
1248 - 2. septembra, kráľ Belo IV udelil Nitre výsady slobodného kráľovského mesta za to, že mu Nitra poskytla ochranu v čase protitatárskych bojov. V praxi to znamenalo , že mešťania si sami mohli zvoliť spomedzi seba richtára a 12 člennú správnu radu, ktorí spravovali ich záležitosti, riešili súdne spory, mohli usporiadavať raz týždenne trh, z ktorého poplatky išli mestu atď. Tieto výsady urýchlili v Nitre rozvoj obchodu i remesiel. Čo sa týka etnického zloženia, v Nitre žili prevažne Slováci a Maďari, ale aj nemecká a židovská menšina. Spolu to bolo asi 2 000 - 2 500 obyvateľov.
1288 - Kráľ Ladislav IV daroval svoje kráľovské mesto Nitru biskupovi Paškovi za verné služby. Tým mesto stratilo niektoré zo svojich výsad a aj pozemky, ktoré pripadli biskupovi.
1313 - Kráľ Karol Robert z Anjou ustanovil nitrianskych biskupov za dedičných hlavných županov za ich podporu pri bojoch o trón. V rukách biskupov sa tak sústredila celá cirkevná a svetská moc.
1317 - 1321 - Hrad aj mesto dobyl a spustošil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý vtedy vládol na značnom území.
1431 - Hrad dobyli husiti.
15. storočie - Nitra sa uvádza stále ako slobodné kráľovské mesto. Richtár a 12 členná rada o každom rokovaní vydáva listinu opatrenú mestskou pečaťou. O výnosy z trhových poplatkov sa mesto delí s biskupom. Biskup vykonáva aj funkciu župana. Nitranski biskupi zväčša mali ešte aj funkciu uhorského kancelára a zdržovali sa často vo Viedni a v Nitre mali určeného zástupcu.
16. storočie - Na začiatku 16. storočia začali Uhorsko ohrozovať Turci a v polovici storočia sa dostali až po Dunaj. Odtiaľ robili výpady smerom na sever a Nitra sa stala dôležitým bodom protitureckej obrany. Boli preto nariadené práce na opevnení hradu.
17 storočie - Pre mesto malo význam obdobie biskupa Jána Telegdyho 1619 - 1644. V roku 1642 ukončil rozsiahlu prestavbu hradného chrámu a povolal do mesta františkánov, ktorí si postavili kláštor aj kostol v roku 1634 v Hornom meste. Po dobytí Nových Zámkov tureckými vojskami sa aj Nitra dostala do bezprostredného nebezpečenstva a v roku 1663 Turci zaútočili na Nitru. Nitrianska posádka však vydala bez boja hrad Turkom. Na jar 1664 cisárske vojsko dobylo Nitru späť.
1698 - prišli do Nitry piaristi, ktorí tu otvorili gymnázium. Patrilo k najlepším v krajine a v roku 1702 si postavili kostol, ktorý patrí dodnes k typickým dominantám mesta.
1703 - vypuklo protihabsburgské povstanie pod vedením Ferdinanda II Rákociho a po krátkom čase povstalci vládli na väčšine územia v roku 1704 po niekoľko týždňovom obliehaní sa zmocnili aj nitrianskeho hradu. Celé mesto bolo v ich rukách až do roku 1709, keď ho cisárske vojsko dobylo späť.
1711 - Skončila sa vojna s Turkami i stavovské povstania a nastalo obdobie osvietenstva a rozsiahlych reforiem monarchie. Nitra bola po bojoch zničená a v meste sa v nasledujúcom období postavilo mnoho cenných stavieb v barokovom slohu. / Pozri - Hrad/
1766 - Vydláždenie ulíc mesta.
1777 - Kráľovná Mária Terézia odňala nitrianskym biskupom hodnosť županov, ktorú odvtedy zastávali svetské osoby. Nitra bola dôležitým administratívnym a cirkevným centrom vtedajšieho Uhorska.
1848 - 1849 - Revolučné udalosti, slovenské protimaďarské povstanie. Cisárske vojsko spolu so slovenskými dobrovoľníkmi porazilo maďarské. Po revolúcii nastalo administratívne zlúčenie Nitry s okolitými štvrťami / Párovce, Ďurková, Kapitulská/ a dosiahla tým 10 000 obyvateľov. Na čele mesta už nie je richtár, ale mešťanosta.
1863 - Prvý finančný ústav v Nitre - Nitrianska sporiteľňa so základným kapitálom 140 000 zlatých.
1864 - Začal fungovať parný mlyn na mieste dnešných mlynov, s dennou kapacitou 50 ton obilia.
1867 - Rakúsko-maďarské vyrovnanie.
1876 - Nitra železnične spojená so Šuranmi.
1890 - Verejné plynové osvetlenie mesta.
1896 - Začal fungovať nitriansky pivovar.
1900 - Prvé kino v Nitre.
Významné osobnosti Nitry:
Pribina - (okolo 800 - 860/861) - knieža, prvá známa osobnosť z Nitry, vládca Nitrianskeho kniežatstva. /pozri História/ Po vyhnaní z Nitry, pokrstený v Traismauere (dnes Rakúsko). Istý čas sa zdržiaval u Bulharov, potom u Chorvátov. V roku 840 mu kráľ Franskej ríše Ľudovít Nemec vyčlenil v Panónii kniežatstvo, ktoré sa nazývalo aj Blatnohradské. Jeho sídlo sa dnes nachádza pri maďarskom meste Zalavár. Tu Pribina nechal postavit hradisko i s kostolom a neskôr ešte ďalších asi 12 kostolov po celej Panónii.
Svätopluk - (? - 894) - Počas vlády svojho strýka Rastislava na Veľkej Morave bol údelným kniežaťom v Nitre a vládol Nitrianskemu kniežatstvu označovanom regnum Zuentibaldi, teda krajina Svätopluka. Neskôr sa stal vládcom celej VM. Za jeho vlády zaberala VM najväčší územný celok. Dosiahol politické aj náboženské osamostatnenie od Franskej ríše.
sv. Konštantín (Cyril) a sv. Metod - Sú vyhlásení za spolupatrónov Európy spolu so sv. Benediktom z Nursie. Časť pozostatkov sv. Konštantína je uložená na Nitrianskom hrade. Hrob Metoda zatiaľ nie je známy. /viac pozri História/
sv. Gorazd - narodil sa asi pri Nitre v Močenku, bol veľkomoravským kňazom a Metod ho ustanovil svojim nástupcom pri výučbe kňazov na VM, pravdepodobne v učilišti v nitrianskom kláštore. Neskôr bol so svojimi učeníkmi, asi 200 ľudí, odtiaľto vyhnaný a jeho ďalší osud nie je známy. Spolu s ním boli vyhnaní aj menovite Kliment, Naum, Konštantín, Sáva, Vavrinec. Všetci piati potom pôsobili v Bulharsku, Chorvátsku alebo u iných Slovanov a neskôr boli vyhlásení za svätých.
sv. Svorad-Andrej- (? - 1032) - pustovník. Svorad prišiel pravdepodobne z Liptova alebo Poľska do benediktínskeho kláštora pod Zoborom, kde ho prijal opát Filip a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa stal pustovníkom východného obradu na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Dodržiaval pôst podľa sv. Zosima z Atosu. Na Zobori, povyše bývalého kláštora a dnes liečebného ústavu, je malá jaskyňa pomenovaná po ňom, kde sa pravdepodobne zdržiaval.
sv. Benedikt - (? - 1043) - mních zo zoborského kláštora a nasledovník sv. Svorada. Svorad aj Benedikt boli kanonizovaní zásluhou Uhorského kráľa Ladislava I v roku 1083 ako prví uhorskí svätci a ich pozostatky sú uložené na hrade v Nitre.
Maurus (1001 - 1070) - narodil sa zrejme v Nitre. Bol opátom v kláštore na Panónskom vrchu (Pannonhalma) a od roku 1042 biskupom v Pécsi. Je autorom prvej uhorskej legendy a prvej legendy z prostredia dnešného Slovenska - Legendy o Svoradovi a Benediktovi, z roku 1060, ktorú napísal na základe osobných rozhovorov s Benediktom.
Zachariáš Mošóci - Mošovský - nitriansky biskup v rokoch 1582 - 1587. Bol jeden z najväčších vzdelancov svojej doby a v roku 1584 vydal spolu s péčskym biskupom Mikulášom Telegdym Zbierku zákonov Uhorska.
Juraj Pohronec Selepčéni - (1585 - 1695), rodák z neďalekých Slepčian. Bol jednou z najvýznamnejších postáv vtedajšieho Uhorska, zastával najdôležitejšie cirkevné i svetské štátne funkcie. Bol nitrianskym biskupom aj županom a uhorským kancelárom (1648 - 1666). V roku 1666 sa stal ostrihomským arcibiskupom a uhorským primasom.
Ján Telegdy - najvýznamnejší biskup v Nitre (1611 - 1644) v 17. storočí. Pretože cirkev začala požadovať od mešťanov v predchádzajúcom období stále nové a vyššie poplatky, vymohol u panovníka Ferdinanda II potvrdenie starých mestských výsad pre mesto, čím stabilizoval naštrbené vzťahy medzi mestom a biskupstvom. Ján Telegdy venoval obrovské prostriedky do výstavby. Dal postaviť biskupský palác, vežu a stredný kostol na hrade a kostol a kláštor, do ktorého povolal františkánov.
Alexander Rudnaj - (1760 - 1831), študoval aj v Nitre, prvý Slovák - kardinál. Stal sa ostrihomským arcibiskupom a primasom uhorským (1819 - 1831). Položil základný kameň súčasnej arcibiskupskej budovy v Ostrihome. Celý život sa hlásil k Slovákom, podporoval vydávanie kníh v bernolákovskej slovenčine, bol členom Slovenského učeného tovarišstva.
Od polovice 18. storočia pôsobilo v Nitre veľa slovenských vzdelancov a v roku 1792 vznikla v Nitre ako tretia na Slovensku pobočka Slovenského učeného tovarišstva. Podporovali tvorbu a šírenie slovenskej literatúry, idey národného, kultúrneho a hospodárskeho obrodenia. Predsedom Tovarišstva bol Anton Bernolák a tajomníkom Juraj Fándly. Na prelome 18. a 19. storočia mal spolok v Nitre okolo 40 členov.
František Adolf Lang - nitriansky lekárnik v rokoch 1832 - 1858, prírodovedec, mestský senátor. Za svoje prírodovedné výskumy a publikačnú činnosť bol členom mnohých učených spoločností v zahraničí a v roku 1848 začal v Nitre vydávať Lekárnické listy. Bol to prvý odborný časopis pre farmáciu v Uhorsku.
Dr. Ľudovít Okánik - prvý nitriansky župan po vzniku Československej republiky. Menoval ho v roku 1919 minister pre správu Slovenska dr. Vavro Šrobár.
Dr. Ján Jesenský - posledný nitriansky župan, v rokoch 1923 - 1928, pred zrušením župného usporiadania a zároveň slovenský básnik.
Karol Cobori - dlhoročný nitriansky starosta počas prvej Čs. republiky.
Július Bártfay - (1888 - 1979), zakladateľ a velikán slovenského sochárstva, tvoril a žil v Nitre.
