Najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie ekonomiky v posledných desaťročiach vo svete nie je automobilový priemysel ani výroba počítačov, mobilov či iných high tech výrobkov. Je ním cestovný ruch. Točia sa v ňom miliardy eur a zamestnáva státisíce ľudí. A "vďaka" bezpečnostným rizikám vo svete sa rast turizmu ešte výraznejšie prejavuje v tzv. bezpečných krajinách, kam v rámci strednej Európy patríme aj my. Asi tušíte prečo to v súvislosti s Nitrianskym krajom píšem. Odkedy vznikli samosprávne kraje a stav cestovného ruchu sa v rámci krajov začal vyhodnocovať, patríme na posledné miesto. Toto zaostávanie sa posilnilo aj teraz, keď sa záujem o dovolenky na Slovensku rapídne zvýšil. Kraje nám začali unikať a to aj tie s horším turistickým potenciálom. Nitriansky samosprávny kraj žalostne zlyháva v oblasti, kde treba ísť s dobou, kde treba aktívne konať a podporovať odvážne rozhodnutia.

Prečo? V aktívnejšom záujme o cestovný ruch mu nič nebránilo. Za celých šestnásť rokov sa podpora cestovného ruchu každoročne pohybovala na úrovni 0,2 až 0,4 percenta výdajov z rozpočtu. A to v situácii, keď vedenie kraja zároveň dokáže každoročne "ušetriť" takmer desať percent rozpočtu a odložiť ho bokom do "zásoby". Toto nemá so zodpovednou rozpočtovou politikou nič spoločné, toto hraničí s vedomým poškodzovaním záujmov kraja.

Minimum peňazí na cestovný ruch predurčili aj ich míňanie. Tlačili sa brožúrky a reklamné materiály, s ktorými sa išlo na pár veľtrhov. Žiadna aktívna rozvojová politika, žiadna snaha po spoločnom celokrajskom marketingu a spoločnej tvorbe produktov. Podnikatelia, ktorí v cestovnom ruchu podnikajú si zvykli, že kraj im nepomôže.

Pred dvomi rokmi sa Nitriansky samosprávny kraj odhodlal po prvýkrát vytvoriť grantový systém určený na podporu cestovného ruchu. Nastavené pravidlá však boli všeobecné a maximálna možná pomoc 1 800 eur. Väčšina žiadostí tak bola o malých akciách a obecných slávnostiach. Takéto podujatia nemohli viditeľne zvýšiť návštevnosť ani budovať žiaduci imidž kraja.

Samotná myšlienka grantového modelu je však dobrá, prehľadná a prístupná verejnej kontrole. Prvotné chybičky v oprávnených položkách sa vychytali, treba však presnejšie zadefinovať jeho zámer, treba sa rozhodnúť, či je záujmom kraja podporovať veľa malých a málo atraktívnych podujatí alebo sa zamerať na akcie s potenciálom pritiahnuť tisícky ľudí. Alebo vytvoriť dve grantové schémy, jednu pre menšie akcie, ktoré budú podporovať regionálny "život a zvyklosti" ako súčasť budovania regionálneho imidžu a druhú grantovú schému pre veľké marketingové akcie.

Ale najpodstatnejšou zmenou musí prejsť pohľad na to, ako chceme kraj prezentovať. Samotný pojem Nitriansky kraj je ťažko identifikovateľný, zle sa predáva a potenciálny návštevníci si s nim spájajú len Nitru s okolím. Nedokáže vytvoriť identitu celému územiu. Je to dôsledok jeho umelých hraníc. Marketing by bolo vhodnejšie položiť na tradičných a dobre známych regiónoch, ktoré kraj zahŕňa. Tekov, Hont, Dolná Nitra a Podunajsko sú ľahšie identifikovateľné s konkrétnym priestorom. Tam, kde to pochopili, sa už snažia takto vytvárať spoločný marketing, napríklad značka Hont. Identitu turistických regiónov zároveň treba posilniť aj vytvorením regionálnych značiek a dávať ich domácim výrobkom, gastronomickým špecialitám a iným miestnym odlišnostiam. Vytvárať takto regionálne "suveníry", regionálnu jedinečnosť.

Treba pomôcť, aby na úrovni turistických regiónov vznikli organizácie destinačného manažmentu. Tie budú zodpovedné za vytváranie turistických ponúk a produktov. Určite by pomohlo, keby ťažiskové podujatia celoslovenského významu za jednotlivé regióny vytvorili spoločný celokrajský kalendár najatraktívnejších akcií. Nekrižovali by sa, neodoberali by si návštevníkov a na ich realizáciu by samosprávny kraj automaticky prispieval, aby sa udržala ich pravidelnosť.

Chybou tiež je, že sa na cestovný ruch pozeráme uzavreto, treba ho aktívnejšie spojiť s kultúrou, športom a kreatívnym priemyslom. Očakávať, aby sa úrad zvyknutý na pasívnu úlohu v cestovnom ruchu zo dňa na deň zmenil na aktívneho tvorcu krajského turizmu, je asi odvážne. Aj keď v prípade cyklotrás sa to čiastočne podarilo.

Možno by bolo najlepšie, keby zodpovednosť za aktívnu tvorbu turizmu prevzala nová krajská organizácii cestovného ruchu. Vymanila by sa z priameho politického vplyvu úradu, čo by bolo najlepšie. Úradu by ostala administrácia grantov a mohol by začať viesť analytiku vývoja turizmu. Tú dnes na krajskej úrovni nerobí nikto. Nevyhodnocujú sa štatistické údaje, nezbierajú sa údaje o návštevnosti, nesledujú sa aktivity iných krajov, nekomunikuje sa s turistickými informačnými kanceláriami v regióne.

Už sme spomenuli, že podnikatelia a organizácie pôsobiace v cestovnom ruchu sa prestali s dôverou pozerať na samosprávny kraj. Vznik novej organizácie s odborným zázemím a "mimo" úradu by mohol byť podnetom na novú kapitolu cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji. S dôverou, spoluprácou i reálnou podporou. Veď nie je predsa možné, aby kraj, ktorého polovica leží na termálnych prameňoch ťahal v turizme stále za najkratší koniec.

* Autor kandiduje za poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja.