Skončí sa trestuhodné ignorovanie cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji?

Kraje nám začali unikať a to aj tie s horším turistickým potenciálom

Najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie ekonomiky v posledných desaťročiach vo svete nie je automobilový priemysel ani výroba počítačov, mobilov či iných high tech výrobkov. Je ním cestovný ruch. Točia sa v ňom miliardy eur a zamestnáva státisíce ľudí. A "vďaka" bezpečnostným rizikám vo svete sa rast turizmu ešte výraznejšie prejavuje v tzv. bezpečných krajinách, kam v rámci strednej Európy patríme aj my. Asi tušíte prečo to v súvislosti s Nitrianskym krajom píšem. Odkedy vznikli samosprávne kraje a stav cestovného ruchu sa v rámci krajov začal vyhodnocovať, patríme na posledné miesto. Toto zaostávanie sa posilnilo aj teraz, keď sa záujem o dovolenky na Slovensku rapídne zvýšil. Kraje nám začali unikať a to aj tie s horším turistickým potenciálom. Nitriansky samosprávny kraj žalostne zlyháva v oblasti, kde treba ísť s dobou, kde treba aktívne konať a podporovať odvážne rozhodnutia.

Prečo? V aktívnejšom záujme o cestovný ruch mu nič nebránilo. Za celých šestnásť rokov sa podpora cestovného ruchu každoročne pohybovala na úrovni 0,2 až 0,4 percenta výdajov z rozpočtu. A to v situácii, keď vedenie kraja zároveň dokáže každoročne "ušetriť" takmer desať percent rozpočtu a odložiť ho bokom do "zásoby". Toto nemá so zodpovednou rozpočtovou politikou nič spoločné, toto hraničí s vedomým poškodzovaním záujmov kraja.

Minimum peňazí na cestovný ruch predurčili aj ich míňanie. Tlačili sa brožúrky a reklamné materiály, s ktorými sa išlo na pár veľtrhov. Žiadna aktívna rozvojová politika, žiadna snaha po spoločnom celokrajskom marketingu a spoločnej tvorbe produktov. Podnikatelia, ktorí v cestovnom ruchu podnikajú si zvykli, že kraj im nepomôže.

Pred dvomi rokmi sa Nitriansky samosprávny kraj odhodlal po prvýkrát vytvoriť grantový systém určený na podporu cestovného ruchu. Nastavené pravidlá však boli všeobecné a maximálna možná pomoc 1 800 eur. Väčšina žiadostí tak bola o malých akciách a obecných slávnostiach. Takéto podujatia nemohli viditeľne zvýšiť návštevnosť ani budovať žiaduci imidž kraja.

Samotná myšlienka grantového modelu je však dobrá, prehľadná a prístupná verejnej kontrole. Prvotné chybičky v oprávnených položkách sa vychytali, treba však presnejšie zadefinovať jeho zámer, treba sa rozhodnúť, či je záujmom kraja podporovať veľa malých a málo atraktívnych podujatí alebo sa zamerať na akcie s potenciálom pritiahnuť tisícky ľudí. Alebo vytvoriť dve grantové schémy, jednu pre menšie akcie, ktoré budú podporovať regionálny "život a zvyklosti" ako súčasť budovania regionálneho imidžu a druhú grantovú schému pre veľké marketingové akcie.

Ale najpodstatnejšou zmenou musí prejsť pohľad na to, ako chceme kraj prezentovať. Samotný pojem Nitriansky kraj je ťažko identifikovateľný, zle sa predáva a potenciálny návštevníci si s nim spájajú len Nitru s okolím. Nedokáže vytvoriť identitu celému územiu. Je to dôsledok jeho umelých hraníc. Marketing by bolo vhodnejšie položiť na tradičných a dobre známych regiónoch, ktoré kraj zahŕňa. Tekov, Hont, Dolná Nitra a Podunajsko sú ľahšie identifikovateľné s konkrétnym priestorom. Tam, kde to pochopili, sa už snažia takto vytvárať spoločný marketing, napríklad značka Hont. Identitu turistických regiónov zároveň treba posilniť aj vytvorením regionálnych značiek a dávať ich domácim výrobkom, gastronomickým špecialitám a iným miestnym odlišnostiam. Vytvárať takto regionálne "suveníry", regionálnu jedinečnosť.

Treba pomôcť, aby na úrovni turistických regiónov vznikli organizácie destinačného manažmentu. Tie budú zodpovedné za vytváranie turistických ponúk a produktov. Určite by pomohlo, keby ťažiskové podujatia celoslovenského významu za jednotlivé regióny vytvorili spoločný celokrajský kalendár najatraktívnejších akcií. Nekrižovali by sa, neodoberali by si návštevníkov a na ich realizáciu by samosprávny kraj automaticky prispieval, aby sa udržala ich pravidelnosť.

Chybou tiež je, že sa na cestovný ruch pozeráme uzavreto, treba ho aktívnejšie spojiť s kultúrou, športom a kreatívnym priemyslom. Očakávať, aby sa úrad zvyknutý na pasívnu úlohu v cestovnom ruchu zo dňa na deň zmenil na aktívneho tvorcu krajského turizmu, je asi odvážne. Aj keď v prípade cyklotrás sa to čiastočne podarilo.

Možno by bolo najlepšie, keby zodpovednosť za aktívnu tvorbu turizmu prevzala nová krajská organizácii cestovného ruchu. Vymanila by sa z priameho politického vplyvu úradu, čo by bolo najlepšie. Úradu by ostala administrácia grantov a mohol by začať viesť analytiku vývoja turizmu. Tú dnes na krajskej úrovni nerobí nikto. Nevyhodnocujú sa štatistické údaje, nezbierajú sa údaje o návštevnosti, nesledujú sa aktivity iných krajov, nekomunikuje sa s turistickými informačnými kanceláriami v regióne.

Už sme spomenuli, že podnikatelia a organizácie pôsobiace v cestovnom ruchu sa prestali s dôverou pozerať na samosprávny kraj. Vznik novej organizácie s odborným zázemím a "mimo" úradu by mohol byť podnetom na novú kapitolu cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji. S dôverou, spoluprácou i reálnou podporou. Veď nie je predsa možné, aby kraj, ktorého polovica leží na termálnych prameňoch ťahal v turizme stále za najkratší koniec.

* Autor kandiduje za poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja.


Sponzor spravodajstva


Komentáre  

0 # Peter 2017-10-06 08:05
Zaujimave postrehy, a myslim, ze pravdive. Zo skusenosti viem, ze sa podnikatelia na regionalne znacky pozeraju skepticky. Neveria marketingovym znackam. Grantovu schemu treba zmenit aj cely marketing cestovneho ruchu. Kraj ma velky potencial, ktory je len malo vyuzity. Sprevadzam turistov, najmä zahranicnych. Vela z nich sa pyta, ze ako to, ze o Nitre doteraz nic nevedeli. A vraj mame asi slaby marketing.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
+1 # Ing. Peter Sárinec 2017-10-06 10:56
No ak budete hovoriť o podpore tak nemôžete hovoriť o dotácii pre CR ( cestovný ruch ) v kraji v úrovni 189 tis. € a jednotlivé projekty po 1800€ max. To je nezmysle pre nezainteresovan ých. Hladina uvažovania, že vybudujete niečo zmysluplné za 1800€ ( len aby sme všetkých uspokojili- ale v skutočnosti ich len nahneváte), sa nesie celou SR vo VUC medzi poslancami. Dôvod je jednoduchý nerozumejú tomu, nemajú ani triviálnu predstavu o CR a ako by mohol fungovať, potom sú takéto nastavenia a rozhodnutia. Dajte pozor do zastupka sa dostane zopár starostov zo stredne veľkých obcí a im je jedno či budujete CR kraja ako kooperatívny pre kraj a ako bude vyzerať ponuka, len aby som šklbol pre moju obec.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
+1 # Ing. Peter Sárinec 2017-10-06 10:57
Milý pán kandidát, zrejme Vás sklamem, nemôžete mať očakávania, že zasadnú odborníci v organizáciach CR, jednoduchý dôvod zase do toho veľa kecajú starostovia, po skúsenostiach z aplikácie zákona 91/2010 o podpore CR, Vám môžem zodpovedne povedať úroveň riadenia organizácií CR sa dlhodobo míňa účinku a už vôbec nehovorím o budovaní produktu, lebo veľa si ich myslí, že to majú robiť len podnikatelia v CR. Nuž dobre ale väčšina podnikateľov v CR sú producenti v oblasti sekundárnej ponuky tak potom, kto má budovať primárnu – motivačnú ponuku? Mám aj takú skúsenosť, že podnikatelia sami neschválili akčný plán, dôvod vraj bol moc ambiciózny a veľa úloh pre realizátora, nuž veru tak.
Kraj potrebuje nestranného zodpovedného supervízora CR, ktorý sa vyzná, cíti produkt a potenciál kraja a vie správne smerovať proces, inak sa nepohnete a bude len skúšať trpezlivosť podnikateľov, občanov a celého sektora CR.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
0 # danobalko 2017-10-07 13:35
Váž. pán Sárinec,
ďakejem za Vaše postrehy. V regionálnom priestore sa aktívne pohybuje už dvadsať rokov, takže viem o mnohých nástrahách i problémoch. Preto so v článku navrhol riešenie hlavnej autority zodpovednej za CR mimo priamy vplyv úradov i samospráv. Práve preto, aby tvorbu stratégie mala čo najviac "nezávislá" inštitúcia. A čo sa týka financií na jej chod, keď VUC môže ročne "odkladať" milióny, nakoľko ich nevie zmysluplne investovať, tak problém nie je ani s nedostatkom zdrojov, ako s nedostatkom vôle a odvahy.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
0 # Igor Hubinský 2017-10-08 11:29
Viem, že sme od toho ešte poriadne ďaleko. Ale ak sa raz v Nitre organizácia a podpora turizmu dostane na profesionálnu úroveň, musíme myslieť aj na to, aby sme to s tou podporou neprehnali. Podriaďovať mestá a hlavne ich centrá turizmu na úkor života bežných obyvateľov nie je cool. V zahraničí existuje kopa nepekných príkladov, kde sú napríklad z centra miest vytláčaní ich obyvatelia, kde už nie sú bežné služby (napríklad potraviny), ale len reštaurácie a diskotéky, kde sa v noci nedá spať, kde neexistujú komunity, ale len Airbnb alebo hotelové miesta na prenocovanie, atď. Za príklad môže slúžiť i Starý Smokovec. Ale ako hovorím, zatiaľ sme v Nitre od tohoto stavu poriadne ďaleko. Ale pri príprave dlhodobejších plánov je na to treba asi myslieť už teraz... Inak fajn článok
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
0 # herr tell 2017-10-08 11:39
Nemusíme sa obávať, že sem prídu otravné hordy turistov a život sa pre obyvateľov mesta vďaka ich počtu stane neznesiteľný. Tak ako napr. v Chorvátsku alebo Španielsku, ako to bolo spomenuté koncom leta v médiách.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
0 # Igor Hubinský 2017-10-08 12:16
Herr tell, to čo píšeš, kľudne môže byť pravda, možno sa sem hordy turistov fakt nepoženú, a mnohé tomu i nasvedčuje. Napísal som to len pre to, aby zaznel aj názor z druhej strany... Inak tá situácia v turizme sa hrozne mení, stále viac a viac ľudí cestuje a stále viac a viac ľudí hľadá alternatívu k "prevareným" miesta, ako je napríklad Dubrovník. Napríklad počet cestujúcich Číňanov rastie každý rok o 10 až 20%, teraz sme niekde nad 100 miliónmi cestujúcich Číňanov ročne. A to je len jeden z faktorov... Inak pre tie nepekné príklady netreba chodiť do Chorvátska či Španielska. Stačí sa fakt pozrieť na ten Starý Smokovec. Nielenže sú z neho vytláčaní domáci, ale aj tí klasický turisti, ktorí potrebujú v penizóne akurát prespať, a nepotrebujú hotel s wellnesom a anglickým názvom...
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť