Otvorený list adresovaný FN Nitra sme dostali do redakcie od pani Kataríny Pekarovej z Veľkého Zálužia. Adresovaný je riaditeľovi nemocnice Mgr. Michalovi Fajinovi. K listu je pripojený odkaz na online petíciu

Vec: Otvorený list k neúnosnej situácii na Urgentnom úrazovom príjme v Nitrianskej nemocnici

Vážený pán riaditeľ a všetci, ktorí máte možnosť ovplyvniť danú situáciu,

Už zopár rokov pozorujem neuveriteľne zlú situáciu na Urgentnom úrazovom príjme v Nitrianskej nemocnici. Mám živšieho syna, takže občas sme nútení využiť túto službu.
Chcela by som upozorniť na spôsob fungovania tohto príjmu. Keď príde človek s problémom, panuje tam neuveriteľný chaos. Nikto nerieši, s akým problémom človek prišiel. Ako súrne je jeho vyšetrenie. Ľudia tu neraz čakajú celé hodiny bez ošetrenia. Je tam teraz síce vyvesená tabuľka s časmi, do ktorých máte byť vyšetrený, ale nikto to v skutočnosti nerieši, do ktorej kategórie patríte. Kto sa vie viac presadiť, ten ide do vnútra skôr. A to nehovorím o tom, že na tento istý príjem, na ktorý vozia sanitky pacientov, čakajú tu nové čerstvé prípady, sa objednávajú pacienti na kontrolu!

Môj syn má zlomenú ruku a máme tam chodiť každý týždeň na kontrolu. Nemá to vôbec hlavu ani pätu. Vôbec ho ani nekontroluje ten istý lekár (ešte to by mi trochu logiku dávalo, ak by ho chcel vidieť ten istý lekár). Dnes tam bolo tak cca 50 ľudí, čo je na jednu ambulanciu úplne nereálne vôbec vyšetriť.

Čakáte tam celé hodiny, aby Vás poslali na röntgen, potom čakáte celé hodiny na to, aby Vás vzali na vyšetrenie. A pri kontrolách každý týždeň je to nereálne. Tí, ktorí prichádzajú s čerstvými zraneniami tam sedia medzi ľuďmi, ktorí idú dať dolu sadru a podobne. Uplný nezmysel. Pán, ktorý čakal na kontrolu so zlomenou rukou tam sedel 6 hodín. Pre urgentný príjem tam v prvom rade nemá vôbec čo chodiť. Pre urgent je to posledný prípad, takže podľa poradia by ho mohli ošetriť aj o 20 hodín.

A to myslím, že by ste mali vedieť aj o zmenenom rozmýšľaní ľudí. Ľudia už hovoria, že ak sa Vám niečo takéto stane, treba volať sanitku, aby Vás ihneď vyšetrili. To hovoria ľudia, ktorí sa tam dokážu odviezť sami a chvíľu počkať na vyšetrenie. To je strašné, keď si predstavíte, že v skutočnosti bude niekto potrebovať sanitku v takom prípade, že mu ide o minúty- infarkty, porážky a niekto dobúchaný ju obsadí, lebo už vie ako to chodí na našom urgentnom úrazovom príjme!

Táto situácia pretrváva už roky. Chodíme tam už vyše 10 rokov, taktiež som tam sedela raz so synovým prepichnutým bruchom a nikto neriešil čo sa komu deje. No je to obrovská hanba na to, že žijeme v treťom tisícročí. A je to všetko len otázka organizácie.... ničoho iného. Neviem, či je to o nevôli, lenivosť alebo obyčajnej ľahostajnosti, či o neschopnosti nájsť riešenie. Preto som sa rozhodla, že tomu trochu pomôžem, aby sme sa k sebe vzájomne už chovali ako ľudia k ľuďom. Preto predkladám navrhované riešenia.

PONÚKANÉ RIEŠENIA:

1. Je potrebné, aby sa vytvorila normálna recepcia- stačí tam, aby tam bola 1 osoba nonstop za malým pultíkom, ktorá zaeviduje každého, kto príde a rozlíši typ zranenia, s ktorým prichádza, aby sa reálne robil normálny poradovník.
Takto, keď prídete so zranením a budete tam čakať aj pár hodín, aspoň viete, že pred Vami sú vážnejšie problémy a že nikto sa tam nepredbieha, ale hlavne viete, že o Vás vedia a keby to bolo až také zlé, tak by Vás nenechali čakať. (celkom je to aj psychologická pomoc). Takto sa dá doriešiť aj to posielanie na röntgen. Už to takto funguje celé roky vo vyspelejších štátoch sveta. Nemyslím si, že je to až taký veľký náklad pre takúto veľkú nemocnicu navyše.

2. Zrušiť akékoľvek kontroly na urgentnom úrazovom príjme.
Kontroly tam nemajú čo robiť. To nie je žiaden urgent! Môj syn ešte nemá normálnu sadru na ruke, lebo ho už dva krát naprávali. A ja sa teraz neviem dostať ani normálne zasadrovanie. Ja do tej nemocnice ani nechcem ísť na urgent. My už žiadny urgent nie sme. Vôbec tam nepatríme. Išla by som už normálnemu lekárovi do ambulancie, ale vzhľadom na to, že nás objednávajú stále na urgent, tak sa snažím poslúchať. Ale je to celé postavené na hlavu!

Úprimne, verím, že sa podarí túto problematiku úspešne v čo najkratšom čase doriešiť. Verím, že už žijeme v dostatočne vyspelej spoločnosti nato, aby sme takéto problémy vedeli inteligentne vyriešiť. Verím, že aj samotným lekárom pracujúcim na urgente týmto sprehľadníme stav a tým zefektívnime ich prácu. A určite sa im bude aj príjemnejšie pracovať, ak budú mať okolo seba kľudných pacientov. Myslím, že aj lekári takéto opatrenia uvítajú.