Nitra má konečne hlavného architekta - stal sa ním Ing. arch. Viktor Šabík z Nitry. Od roku 2016 bola touto funkciou dočasne poverená Ing. arch. Eva Ligačová. Pred ňou bol naposledy hlavným architektom Ing. arch. Jozef Hrozenský.

O jeho najbližších krokoch, plánoch a víziách sa dočítate v rozhovore. Prajem príjemné čítanie.


Dobrý deň pán Šabík, gratulujem k zvoleniu do funkcie Hlavný architekt mesta Nitry. Dovolím si položiť Vám pár otázok.

Funkcia hlavného architekta bola v Nitre roky neobsadená, po príchode automobilky Jaguar Land Rover nastal v meste stavebný boom. Určite je to pre Vás veľká výzva. Kedy ste začal uvažovať o tejto funkcii? Čo Vás presvedčilo?

Ďakujem pekne za gratuláciu. Som kreatívny človek, za 25 rokov v slobodnom povolaní som toho preskákal skutočne veľa. Moje rozhodnutie vybrať sa plniť takúto náročnú misiu sa nerodilo ani rýchlo, ani jednoducho. Dovoľte mi taký malý diskurz do minulosti. V roku 2002 sme v spolu s D. Balkom, I. Gontkom a B. Smieškom (architekt, politológ, herec a aktivista) v Nitre zorganizovali konferenciu s názvom “Nitra- mesto bez ambícií (?)”. Ja som sa v mojej prezentácii snažil pomenovať stav, v ktorom sa Nitra nachádzala a načrtnúť smer a možnosti, kam by sa v budúcnosti mohla uberať vo svojom rozvoji. V tom období môj ateliér pôsobil v Bratislave a pracovali sme aj pre veľkého francúzskeho developera, ktorý sa venoval rozvojovým projektom na území Slovenska. Bolo to v období, kedy Nitra mohla o nejakom rozvoji len snívať, spala spánkom provinčného mestečka. Končila tu diaľnica a nám sa zdalo, že je to veľká príležitosť pre možný budúci rozvoj. V tom období som veľa študoval publikácie o rozvoji miest v období priemyselnej revolúcie v Európe a o rozvoji ázijských miest v postindustriálnej ére, ktorá začínala po roku 2000. Futurológ Alvin Toffler vo svojej knihe Šok z budúcnosti píše, že mestá nerastú prirodzenou natalitou, ale nejakým silným impulzom, ktorý prinesie skokový vývoj počtu obyvateľstva formou príchodu za prácou. Výstavba automobilky JLR je presne tým impulzom, o ktorom sme hovorili na tejto konferencii pred 17-mi rokmi. Už v tom období som hovoril, že je potrebné sa na takúto eventualitu pripraviť, pretože Nitra má ideálnu polohu a veľkosť pre vytvorenie takých podmienok, aby bol rozvoj možný. Samozrejme že sídlo o veľkosti okolo 100 000 obyvateľov ktorú v tom období Nitra spĺňala, musí svoj rozvoj veľmi starostlivo a v predstihu plánovať. Bohužiaľ, naše upozornenia skončili pod kobercom a teraz je naše mesto v totálnom chaose, ktorý príchod takéhoto gigantu spôsobil. Sme absolútne nepripravení, tápame. Podľa odhadov developerov a investorov chýba v Nitre infraštruktúra v objeme 500 000 000 EUR. Vôbec nevieme, ako takýto nápor môžme zvládnuť. Za posledných 30 rokov sme tu postavili jednu novú cestu. Mám na mysli verejnú komunikáciu, nie privátne cestičky v obytných zónach.

V roku 2004 som svoj ateliér preniesol do Nitry. Veľmi ma zaujímal život v tomto meste, kam som sa vrátil, pretože som mal veľké očakávania, spojené so vstupom Slovenska do EÚ. Vtedy bolo deklarované, že má nastať rozvoj regiónov. V roku 2006 som kandidoval v komunálnych voľbách ako občiansky kandidát. Bolo to pre mňa veľkou skúsenosťou a osobným mementom. Po tých voľbách som sa uzavrel do svojho sveta v ateliéri na Hrade a začal som sa naplno venovať tomu, čomu najviac rozumiem a veril som, že tak môžem pomaly meniť svet okolo seba. To, na čo mám aspoň nejaký dosah. Za 16 rokov svojej práce mimo Bratislavy som dostal môj ateliér na mapu Slovenska aj Európy. Stali sme sa súčasťou networkingového projektu s názvom Wonderland, s ktorým som precestoval 9 európskych miest, v ktorých sa konala výstava a workshop zúčastnených európskych ateliérov. Získal veľa skúseností a dosť veľký nadhľad. To v tom období vôbec nebolo jednoduché. Konzervatívne myslenie je v tomto meste veľmi silno zakorenené a ja som dosť progresívny človek. To, čomu sa venujem, je kritická architektúra s diskurzom zameraným na dialóg nového s pamäťou miesta, s jeho históriou.

Rozhodnutie ašpirovať na post hlavného architekta v Nitre sa u mňa vôbec nerodilo ľahko. Som človek, ktorý si slobodu a slobodné povolanie, napriek tomu, že je to ťažký chlebík, veľmi váži. Vo vnútri nášho Združenia architektov Nitry sme diskutovali o potrebe obsadiť tento post už pred komunálnymi voľbami. Je absurdné, ak krajské mesto s bohatou históriou existencie ÚHA od 60-tych rokov dvadsiateho storočia, nemá takýto post veľa rokov obsadený. Avšak usúdili sme, že nemá absolútne žiadny význam otvárať túto otázku pred voľbami, nakoľko všetci členovia združenia mali svoje skúsenosti s predošlým vedením Nitry a každý sa radšej venoval tomu, čo malo význam. Prakticky hneď po voľbách ma veľa ľudí začalo prehovárať, aby som sa začal zaujímať o tento post. Priznám sa, že na začiatku, ešte niekedy v decembri 2018, som to dosť kategoricky odmietal. Avšak čím viac som počúval ľudí vo svojom blízkom aj vzdialenejšom okolí, tým viac mi to začalo dávať zmysel. Bola to veľmi pestrá zmes názorov ľudí s veľmi rozdielnymi povolaniami, nielen kolegovia architekti. Bolo to pre mňa dosť zaujímavé obdobie, kedy som veľmi zvažoval všetky pre a proti. Predsa len, po 25-tich rokoch života na voľnej nohe na plný plyn, je to totálna zmena paradigmy. Musel som si v tom nájsť svoju polohu. Som kreatívny človek a manažér, ktorý je zvyknutý riadiť ľudí a prijímať zodpovednosť, takže túto dimenziu výkonu pozície Hlavný architekt krajského mesta budem tak vykonávať. Mám predstavu, že ÚHA pod mojím vedením bude akýmsi kreatívnym centrom nitrianskej radnice, že od nás budú vychádzať impulzy smerom k investorom, ktorým budeme rovnocenným partnerom. Slovenské mestá zo svojich rozpočtov nie sú schopné realizovať veľa investičných projektov, a rovnako s problémami ich aj administrujú. Ak to porovnáme s mamutími mestami vo svete, ktoré z roka na rok menia svoju tvár na nepoznanie, vidíme priepastný rozdiel vo vývojových skokoch. My sme tu v Nitre boli dlhé roky svedkami len udržiavania Status quo, bez nejakých krokov vpred. Momentálne sme odkázaní na manažovanie privátnych investícií, aj tu ťaháme za kratší koniec. Musíme zmeniť klímu na podnikanie a vytvoriť z Nitry silnú značku, aby sa tu naozaj dobre žilo a investovalo. Akúsi synergiu verejného a privátneho. Musíme sa stať pro-aktívnymi, predstavovať Nitru ako miesto, kde je dobré žiť. Konkurencia je obrovská. Nachádzame sa v etape, kedy máme veľkú šancu dostať sa mapu Európy. Verím, že na to máme.


Aké budú Vaše prvé kroky v úrade?

Po podpise zmluvy, ktorú ešte moji právnici nedostali k dispozícii, idem zo začiatku na polovičný úväzok, kedy sa v priebehu dvoch mesiacov plánujem oboznámiť s detailným stavom vecí na ÚHA. Vôbec neviem, v akom stave sa nachádza napríklad technologické vybavenie na útvare. Potom nastane obdobie pol roka, kedy nastavím kritériá pre výkon zamestnancov. Som presvedčený, že ľudia ktorí tam pracujú, pracovať vedia, len musia dostať jasné noty a mantinely. Po pol roku si to zhodnotím, tí ktorí sa budú vedieť stotožniť s novým fungovaním, zostávajú, s ostatnými sa rozlúčime a vypíšeme konkurzy na uvoľnené pozície. Zatiaľ mám predstavu, že nový človek bude len jeden, vyberiem si konkurzom. Ale možno sa mýlim.

ŮHA pod mojim vedením bude aj akýmsi kreatívnym centrom radnice. Oddelím plánovaciu a administrátorskú zložku a budeme prichádzať aj s návrhmi riešení. Čiže nebudeme len dozerať a trestať, ale aj tvoriť. Do návrhových procesov plánujem vťahovať aj verejnosť, chcem prejsť na systém tzv. participatívneho vytvárania mesta.


Čo považujete za aktuálne najväčšie problémy v Nitre? (v súvislosti s úradom hlavného architekta)

Podľa môjho poznania je najväčším problémom slabý mandát ÚHA, respektíve neexistencia inštitútu Záväzného stanoviska primátora, ktoré zo záhadných príčin zmizlo. Tento komplexný materiál plánujem obnoviť a budem žiadať od mestského parlamentu, aby sa stal záväzným v procese stavebného konania. V súčasnosti totiž stavebný úrad nie je povinný rešpektovať stanovisko ÚHA. To považujem za kontraproduktívne. Musíme byť jasne čitateľní smerom von aj smerom dovnútra. Tomu bude zodpovedať aj štruktúra a kompetencie, ktoré budem pre výkon svojho mandátu od mestského zastupiteľstava požadovať. Mám predstavu, že budem akýmsi primátorom pre architektúru, ako tento post krásne pomenoval Richard Rybníček pred desiatimi rokmi pre môjho kolegu a kamaráta Martina Beďatša v Trenčíne. To znamená, že mojim nadriadeným bude primátor a jemu sa budem zodpovedať. Poslanci raz schválili územný plán, je to záväzný dokument, akýsi základný zákon pre reguláciu mestskej štruktúry a Hlavný architekt je zodpovedný za dodržiavanie tohoto plánu. Ak mu do toho vstupuje každú chvíľu niekto iný, vzniká chaos a termíny pre rozhodnutie sa brutálne naťahujú. Rastie nervozita, napätie a netransparentnosť. Čiže v skratke: požadujem silný mandát pri výkone postu Hlavný architekt.


Ako by ste riešil centrálnu mestskú zónu? Pešia zóna a námestie sú bez života. Podujatia vždy prilákajú tisíce ľudí, mimo nich je v meste prázdno. Určite za to môžu napríklad Mlyny, nedostatok parkovania a nedoriešené námestie?!

Pešia zóna nám umrela pred očami. Môže za to jednoznačne výstavba nákupných centier v blízkosti CMZ (Centro Nitra, MAX, Hypermarket Tesco) a predovšetkým obchodné centrum v samotnom centre- Mlyny. Vyspelá Európa si svoje centrá veľmi úzkostlivo chráni a dobre vedia, čo robia. Pre nákupné molochy vytvárajú zóny mimo centier miest, na okrajoch, kde nie je problém dostať sa autom, zaparkovať a stráviť tam aj pol dňa. Francúzi tomu hovoria Zone commerciale. Vitalita miest má priamu súvislosť so stredovekou štruktúrou a drobnými prevádzkami, ktoré sú historicky v týchto priestoroch prítomné celé generácie. My sme sa od nich v tomto smere nenaučili vôbec nič. Zlikvidovali sme, čo sa dalo. Už od 2. svetovej vojny sa tu krútime v kolečku, nehýbeme sa po špirále. Keď si pozrieme ktorékoľvek české mesto, napríklad Hradec Králové, vidíme na rastlej mestskej štruktúre, ako sa mesto postupne rozvíjalo.

My tu stále niečo búrame a na troskách histórie sa snažíme prehlušiť Genia loci.


To, že Nitra nemá hlavné námestie, je výsledkom takéhoto procesu. Je to proste fakt. Ja v rámci svojej úvodnej prezentácie pred mestskými poslancami plánujem premietnuť sériu obrázkov, ktorú mám nafotenú z centrálnej mestskej zóny. Nebude to veru pekný film. Musíme si nastaviť zrkadlo, pozrieť sa doňho a opýtať sa, kde sme to došli a či chceme takto ďalej pokračovať.

A pritom každé mesto je hlavne o jeho obyvateľoch. Je to nejaká komunita ľudí, ktorí spoločne zdieľajú osudy a hodnoty a chcú si svoj životný priestor spoločnými silami stvárňovať/ budovať. Podľa môjho názoru, ak chceme vrátiť život do priestorov pešej zóny, odkiaľ OC Mlyny naozaj vytiahli všetku vitalitu, je potrebné oživiť námestie. Dostať tam nejaké živé funkcie. To že je tam divadlo je síce fajn, avšak je to ustanovizeň, ktorá žije svojim životom a pre verejnosť funguje hlavne večer. Ľudia musia mať potrebu prejsť sa na námestie. To je ako v prírode. Ak funguje bod A a bod B, funguje aj tok medzi tými bodmi.

Zároveň si myslím, že je ideálna doba na dokončenie pešej zóny. Dokončenie v zmysle uzavrieť zástavbu vo vybúranej prieluke Palárikova, revitalizovať tento priestor a predĺžiť po Králika. Mal by to byť priestor s novou kvalitou- so zmiešaným pohybom pre pešiakov, cyklistov a autá, s bohatou zeleňou a kvalitným mobiliárom. Takejto zóne sa hovorí woonerf. Zároveň by som rád poznamenal, že je veľmi dôležité, aby sme začali do centra preferovať obytné funkcie. Bývanie v centre je jednou z najlepších ciest, ako oživiť priestory zívajúce prázdnotou. Mesto má byť pre ľudí, pre pohyb pešo. Ak bývam v centre, nepotrebujem auto. Môžem si dovoliť oveľa viac nechávať ho odstavené a pohybovať sa. Je to lacné, ekologické a navyše aj dobré pre zdravie.

Krásny príklad oživenia centra mesta som zažil na vlastných návštevách Rotterdamu. Prvý krát som ho navštívil v roku 1991. Bývali sme v centre a veľmi na mňa zapôsobil fakt, že cez deň to tam žilo veľmi pekne, ale večer bolo zrazu vyprázdnené. Mesto duchov. Trochu som to začal skúmať. Po 2. svetovej vojne, kedy po bombardovaní Luftwafe časť Rotterdamu prakticky zmizla, začali s obnovou mesta. Použili Le Corbusierovu teóriu svetelného mesta, podľa ktorej bolo po vojne mesto vytvárané aj u nás v Nitre. Je to vytváranie monofunkčných zón v duchu modernizmu, t.j. zóny obytné, výrobné, zóny administratívne, oddychové, spojených dopravnými tepnami. Jeden z dôsledkov toho urbanistického prístupu bolo aj mŕtve centrum Rotterdamu v tých rokoch. Druhý krát som do Rotterdamu prišiel v roku 2005 a zažil som veľmi príjemný šok. Centrum doplnili o obytné veže a obyvatelia po návrate z práce naplnili centrálne verejné priestory, nábrežie, park.


Nadviažem na otázku vyššie – otvoríte otázku dostavby Svätoplukovho námestia? Veľa ľudí je proti dostavbe. Problém je asi v tom, že sa verejne nikdy táto téma dôkladne nepreberala a verejnosť chápe dostavbu ako kompletné zastavanie priestoru. To určite zámerom nie je.

Otázku dostavby námestia určite plánujem otvoriť. Myslím si, že v minulosti bola táto téma komunikovaná veľmi nešťastne. Možno to bol aj zámer, ťažko posúdiť, mal som ten dojem. Hlavné námestie je potrebné vybudovať, nie zastavať.

Mestá sa začínajú stavať od námestia. Je to centrálny priestor, spravidla obklopený budovami, v niektorých prípadoch to môže byť aj séria námestí, prepojených pasážami a od tohoto centrálneho priestoru sa odvíjajú lineárne priestory, po ktorých je možné dostať sa na ďaľšie priestory, kde človek môže zažiť niečo iné. Čiže mestá sa stavajú kvôli potrebe prežiť, zdieľať, niečo zažiť. Nie kvôli výhľadom. A to som sa už dostal k hlavnému argumentu, ktorý slúži odporcom znovuvybudovania námestia, ktoré sme si zbúrali. Pritom máme jedinečnú šancu, aby sme si tento priestor sami zadefinovali a vytvorili. Myslím, že tento proces bol v minulosti veľmi nešťastne manažovaný a komunikovaný smerom k obyvateľom. Z výhľadu na hradný vrch sa stala mantra, ktorá neobstojí. Ak si pozriete fotografie z dvadsiatych a tridsiatych rokov, žiadny výhľad z tohoto priestoru na hrad nefungoval. Boli niektoré priehľady, tie sa však uplatňovali skôr na Zobor a veľký seminár. Takáto veduta, ako ju poznáme 35 rokov, je skôr nuda. Človek nemá potrebu viac skúmať, zažiť iné priestorové vnemy, nepotrebuje sa na ten hrad dostať. Veď ho už videl. Videl ho už z rôznych iných pohľadov predtým. Hrad je akýmsi geometrickým stredom mesta, vertikálou, okolo ktorej celá štruktúra vzniká. V múdrych knihách tomu hovoria Axis mundi.

Nemyslím si, že hlavné námestie má byť o výhľade na hrad. Pri novom formovaní námestia bude potrebné naštartovať diskusiu s obyvateľmi Nitry a spločne vytvoriť priestor, kde sa ľudia budú mocť stretnúť, zdieľať zážitky, spoznať sa navzájom. V súčasnosti je to možné len v tých šopingoch, alebo na námestí/ kopci, počas dvoch týždňov fungovania drevenej dedinky pred Vianocami. To je málo. V momente, ako začne fungovať mestotvorný prvok hlavné námestie, bude mať zmysel aj prejsť sa z tých Mlynov cez pešiu zónu na námestie a pešia zóna ožije. Mlyny tu už sú, treba to brať ako fakt. A keď chceme mať nejakú krytú ulicu- pasáž v priestore námestia, tak to povedzme! Keď odtiaľ chceme vidieť hrad, tak postavme vyhliadkovú vežu! Len o tom komunikujme, bavme sa o tom, ako tu chceme žiť, aby sme mohli byť na toto mesto hrdí. Námestie, pokračovanie pešej zóny, pobytové verejné priestranstvá plné ľudí, to všetko má zmysel, ak to chceme tak mať. Veď v súčasnosti, keď prebiehajú akcie typu Nitránsky rýnek, alebo v minulosti Divadelná Nitra a jej sprievodné podujatia v exteriéri (divadelný jarmok, pouličné predstavenia) vidíme, že ľudia chcú byť spolu, chcú sa vidieť.

Formovanie priestoru môže vyzerať aj tak, že tie námestia/ verejné priestranstvá, budú dve. Jedno môže byť lineárne, akési širšie pokračovanie pešej zóny smerom na hrad, plné zelene, aby sme zachovali maximum tých pekných stromov, ktoré tam vyrástli. Taká obdoba Hviezdoslavovho námestia v Bratislave. A druhé medzi DAB, poštou a Mestským domom, ktoré by mohlo byť viac dláždené. My sme v roku 2009 v súťaži na Svätoplukovo námestie prišli s návrhom série troch menších námestí. Ale to už projektujem. :-)

Verejný priestor všeobecne bude mojou hlavnou prioritou. Pobyt v spoločne zdieľaných priestoroch medzi budovami je totiž podstatná téma. Veľmi budem dbať na koncept zelene, vnensenie prírodných momentov do zastavaných častí. Napríklad prvok rieky. Nitra podľa môjho názoru nie je mestom na rieke, ale mestom pri rieke. Bude veľkou témou, ako urobiť život na nábreží živším, ako v súčasnosti je. Ono to tam síce žije, ale… V roku 2008 sme v rámci príprav Nitry na Európske hlavné mesto kultúry spracovali využitie nábrežia ako spojnice medzi CMZ a Zoborskými kasárňami. Navrhovali sme tam sériu malých objektov, drevených mól a jedného plávajúceho pontónu na rieke- pódium s amfiteátrovým sedením na brehu rieky. Jedným z výsledkov- takou malou lastovičkou je objekt pri chrenovskom moste. Tam to žije skvele. Len je to málo. Napríklad nové formovanie priestoru Palárikovej po jej uzavretí môže byť prekrásnym miestom- spojnicou pešia zóna- rieka. Predstavte si, že bude možné prejsť od príjemného námestíčka pred hotelom Tatra, cez mestskú pasáž, na slnkom zaliatu alej Palárikova. Nebude to krásne?

Musíme sa zamerať na využitie všetkých existujúcich parkových plôch, nielen Mestského parku. Ten je nádherný. Máme tu však Park na Chrenovej- výstavisko AX, Kasárne pod Zoborom a Lesopark Borina. Všetky by mali slúžiť občanom. Napríklad areál Výstaviska. Ja nikdy nepochopím, prečo ten priestor neslúži občanom Chrenovej ako park už 30 rokov. Veď je to oplotené, sú tam chodníky, osvetlenie, vodné plochy. Pokojne to môže mať režim, že je to otvorené od 8:00 do 20:00 hod. Tak ako Arborétum Mlyňany. Zadná časť výstaviska sa prakticky od začiatku využívala len počas dvoch týždňov v roku, posledných 20 rokov vôbec. Pamätám na Rybársku baštu, bola to reštaurácia, kde návštevník sedel v suteréne a ten bol pod hladinou. V Nórsku teraz s veľkou pompou otvárali prvú podmorskú reštauráciu na svete, kde človek môže večerať a pritom pozorovať podmorský svet. My na Agráči sme mohli obdivovať život pod hladinou jazera desiatky rokov a pritom večerať. Myslím, že by to bola veľmi dobrá adresa pre top reštauráciu v rámci strednej Európy. My sme to radšej nechali schátrať. Nepochopiteľné.


Dlhé roky sa hovorí o Párovských lúkach ako o novej štvrti, kedy je podľa Vás reálny začiatok realizácie? Je toto územie naozaj vhodné na zástavbu? Hovorí sa o spodnej vode.

Párovské lúky sú dlho očakávaná príležitosť Nitry na znovuoživenie mestského života. Od roku 1993 ubudlo v našom meste 14.000 obyvateľov. Sú pre to rôzne príčiny, avšak jedna z najväčších je, že tu za celú tú dobu absentovali kvalitné bytové projekty. A pritom na Párovských lúkach výstavba už dávno mohla prebiehať. To že je tam vysoká hladina spodnej vody, vieme. Dá sa to riešiť. V roku 1999 sme v súťaži prišli s návrhom, vyriešiť problém so spodnou vodou vybudovaním kanálu, ktorý by tú vodu stiahol. Tak, ako to robia Holanďania. Okolo toho kanála sme navrhli celú veľkú štvrť. Aj sme s tým návrhom vyhrali, aj sme to ďalej nemohli projektovať. V tom priestore, ktorý je prakticky v centre, je šanca vybudovať trvalo udržateľnú mestskú štvrť, ktorá bude lákať všetkých, ktorí mesto opustili, aby sa vrátili naspäť a študentov k tomu, aby tu zostali žiť. Nech má Nitra opäť 100.000 obyvateľov. Nie je to veľká výzva?


Aký máte názor na výškové budovy v Nitre? V minulosti bol zámer postaviť vežiak v bývalom pivovare a v Mlynoch. Patria takéto stavby do centra Nitry? S ohľadom na históriu a centrálnu mestskú zónu. Kde vidíte priestor na ich výstavbu?

Dlho tu prevládali názory, že výškové stavby do Nitry nepatria vôbec. Existuje Územný plán a ten je platný. V ňom sú vytipované polohy pre umiestnenie výškových stavieb. Toľko k faktom. Pokiaľ ide o môj názor, tak výškové budovy do mesta patria. Je vecou diskusie, a tá by mala byť hlavne odborná, kde by tieto budovy mali stáť. Či by mala existovať nejaká zóna, ktorá by vytvárala siluetu mesta, alebo by to naopak mali byť vhodne rozmiestnené body na mape mesta, ktoré budú siluetu dopĺňať. Nitra je mesto, ktoré má nádhernú siluetu. Krajinársky je to takmer dokonalé. Čiže pokiaľ ide o výškové stavby, je vhodný prístup s ich umiestnením po celom pôdoryse mestskej aglomerácie tak, aby tvorili s existujúcou krajinou harmonický celok. A to podľa mojho názoru súčasný územný plán spĺňa. Neviem, či to robili len intuitívne, nikde som nevidel vizualizácie, ale ja mám dobrú predstavivosť. My napríklad teraz v ateliéri navrhujeme jednu výškovku do Nitry, ktorá bude mať 28 poschodí a pracujeme s miestom, ktoré určil územný plán. Hráme sa hlavne s diaľkovými pohľadmi a čo to urobí s panorámou mesta. Asi by bolo vhodné nasimulovať všetky body, ktoré sú určené súčasným územným plánom. Toto je jedna z tých kreatívnych úloh, ktoré mám vnútorne dané pre svoju novú misiu na radnici.


Držíme palce a prajem veľa síl.

Ďakujem pekne, držme si palce. Ďakujem za veľmi podnetné otázky.
V.Š.

Biografia

Viktor Šabík

1969 - narodený Nitra - Čermáň
1983 - 87 Gymnázium Párovská Nitra
1987 - 93 FA STU Bratislava, (Špaček, Žitňanský, Zervan)
Katedra experimentálnej a ekologicky viazanej tvorby
1992 - Letní škola architektury Liberec (Suchomel, Baum)
1993 - 96: slobodné povolanie, externý spolupracovník architektonických kancelárií
1996 - 2004: ateliér Barak architekti BA - NR, spolu s T. Šebom
1998: autorizovaný architekt
2004: znovu založený ateliér Barak architekti Nitra
od 1996 dvorný architekt kaštieľa Mojmírovce
od 2004 člen Správnej rady Centra komunitného rozvoja
od 2008 viceprezident WONDERLAND- asociácia európskych architektonických ateliérov
od 2013 Hosťujúci profesor FA STU Bratislava



Zdroj: Michal Šimonek, Nitralive.sk