Život v stredovekej Nitre, časť VI.: Ako staviteľ Gebhardt napokon v Nitre robotu našiel

Cyklus príbehov zo života v stredovekej Nitre približuje každodenný život a možné udalosti odohrávajúce sa v druhej polovici 13. storočia. Aj keď sú jednotlivé príbehy umeleckým výmyslom, vychádzajú z dobových reálií i myšlienkového sveta vtedajších ľudí

Som Gebhardt, známy staviteľ a do Nitry som prišiel na pozvanie mestskej rady. Mal by som navrhnúť a postaviť mestské hradby. Priznám sa, dlho som nad touto úlohou váhal. V Uhorsku si totiž pod pojmom mestské hradby predstavujú niečo iné, ako v našich ríšskych mestách. U nás sa stavajú murované kamenné hradby s vežami a tu stále len rôzne valy zo zeme, brvien a kameňov. Nehovorím, že sa nedá postaviť pevný val. No aby bol dostatočne vysoký, musí mať oveľa širší základ ako murovaná stena. A čo je najhoršie, aj keď obložíte prednú stranu kameňmi, pri sústredenej streľbe z katapultov veľa nevydrží. Val bez predsunutých veží tiež neumožňuje ani účinnú obranu hradieb bočnou streľbou. A to nehovorím, že valová konštrukcia je z dreva a ľahko sa zapáli.

O všetkých týchto svojich výhradách som porozprával členom mestskej rady, no zbytočne. Konšeli mi povedali, že na kamennú hradbu by mesto nemalo žiadne zdroje a aj samotný val zaťaží mestskú pokladňu na niekoľko rokov vopred. Napokon mi ale dovolili, že môžem navrhnúť spevnenie valov menšími vežami. Rada potom môj návrh posúdi a aby som neobišiel len tak naprázdno, konšeli mi sľúbili, že potom dostanem ďalšiu prácu, a to prestavať a zväčšiť mestský kostol. Tak som súhlasil.

Niekoľko týždňov som potom chodil okolo mesta, sledoval terén, rieku a jej brehy, zaznamenával som všetky suché i mokré podložia. Umenie dobrej obrany totiž musí maximálne využívať možnosti okolitej prírody. Veľkou výhodou Nitry je, že leží pri rieke a jej menších tokoch. Dostatok čerstvej vody je dôležitý aj pre samotné prežitie mesta v prípade obliehania. Vieme, že mestá, kde pijú len mŕtvu a smrdutú vodu, tak tam bývajú časté choroby, ľudia sú pomalší a horšie rozmýšľajú. Vďaka blízkej rieke mala Nitra dobrú vodu aj v studniach.

Mesto bolo položené na menšej vyvýšenej plošine, ktorá zo západnej strany bola tvorená strmým, takmer kolmým svahom. Hore na jeho konci bolo stále vidno bývalý obranný val. Ak sa opraví a posilní vežami, táto strana mesta bude dobre chránená. Ako som sa dozvedel, kedysi táto celá plošina bola hradiskom, až neskôr sa zrástla s osadou, ktorá vznikla v priestore medzi vyvýšenou plošinou a tokom rieky, ktorý mesto chránil od východnej strany. Na severnej strane mesto hraničilo s pevným hradom, ktorý bol od mesta oddelený menšou riečkou a cestou. Hrad je postavený na skale na riečnom ostrove a vstupuje sa doň len z južnej strany, ktoré je oproti mestu. Z ostatných strán ho chráni skala, rieka a mokrade a močariská. Zo strany od mesta stál mohutný kamenný val, ktorý začínal hneď za riečkou. Škoda tej riečky, inak by som navrhoval opevnenie mesta priamo napojiť na hrad, teraz budeme musieť opevnenie stavať aj na tejto strane oproti hradnému valu. Ale keď sem postavíme val, bude od hradného múru na dostrel šípov. Keď sa do tohto úzkeho priestoru dostane nepriateľ, bude ako v kliešťoch. Riečka mu bude brániť v možnosti pohybu a z oboch strán budú do neho strieľať obrancovia.

Už som spomenul, že z východnej strany je mesto chránené riekou, ktorá navyše na protiľahlom brehu počas väčšiny roka vytvára mokrade a močariská. Napriek tomu bude treba aj túto časť mesta obklopiť opevnením. Lenže mešťania mali na svojej strane celý breh odkrytý. Nestáli tu len úbohé zemnice rybárov a chudoby, ale aj mnohé remeselné dielne. Vďaka rieke by sa táto časť mesta dala ľahko ubrániť, no musíme hneď od brehu postaviť val s vežami. Som zvedavý ako zareagujú radní, keď im poviem, že aj túto stranu bude treba uzavrieť.

Vlastne najslabšou stránkou obrany bola len jeho južná strana, teda jej stred. Lebo okraje na jednej strane tvorila vyvýšená plošina a druhú rieka, ale väčšina priestoru bola otvorená do priestoru. Tu budeme musieť postaviť naozaj silné opevnenie, pevnú kamennú bránu a opevnenie zosilniť aj predsunutými vežami. Dokonca navrhnem celú západnú a južnú časť mesta obkopať a spojiť s riekou, vytvorili by sme tak ďalší riečny tok a mesto by sme dostali na riečny ostrov, ako je aj hrad. Myslím si, že pokiaľ budú predstavitelia mesta s mojim návrhom súhlasiť, vybudujeme naozaj silné mestské opevnenie.

Spokojný som teda a aj s nákresmi som predstúpil pred mestskú radu a vysvetlil som im celú svoju predstavu. Diskusia bola búrlivá, tí čo mali dielne pri rieke nesúhlasili s ich zbúraním, tí čo mali dielne pred mestom nesúhlasili s ich oddelením od mesta novým riečnym tokom. Proti novému toku rieky bol aj mestský mlynár s tým, že by mal v náhone menej vody. A potom hádky pokračovali o tom, kto bude opevnenie stavať, koľko to bude stáť a ako sa to zaplatí. Napokon mi oznámili, nech prídem o týždeň. Začal som ľutovať, načo som súhlasil s touto prácou. Po týždni som teda opäť prišiel na zasadnutie mestskej rady. Radní už boli dohodnutí. Oznámili mi, že v podstate s mojim návrhom súhlasia, stavať sa však bude postupne. Začať mám najviac ohrozenou južnou a severnou časťou, no val bude iba z dreva, žiadne kamenné obloženie. Val na vŕšku sa tiež iba opraví a opevnenie na brehu rieky sa zatiaľ stavať nebude. A na vykopanie priekopy okolo mesta a jej spojenie s riekou zatiaľ mesto nemá peniaze, takže sa len pred južným opevnením vykope suchá priekopa. Z môjho premysleného návrhu tak ostala asi len polovica. No čo už, aspoň môžem začať hneď prípravné práce. Našťastie práve začínala jar, takže sa bude dať robiť oveľa dlhšie. Dokonca roka by sme mohli stihnúť postaviť dolnú aj hornú bránu. S predsunutými vežami a opraveným valom na vŕšku by sme mohli stihnúť potiahnuť opevnenie k rieke za dva roky. Teda ak sa bude všetko na čas platiť a mesto nebude mať problém so stavebným materiálom.

Medzi tým som sa v meste lepšie spoznal s otcom Martinom, mestským farárom. Práve jeho kostol by sa mal začať prestavovať. Je to taký malý, jednoloďový románsky kostolík. Nakoľko však mešťania radšej chodia do vlastného kostola, na ich počet už kostol dávno nestačí. Začal som teda pripravovať návrh na jeho prestavbu. Najjednoduchšie bude, ak k súčasnému kostolu pristavíme novú hlavnú loď. Kým bude prebiehať stavba, mešťania budú môcť naďalej kostolík využívať. Do ďalšej práce som sa dal najmä po tom, ako ma otec Martin ubezpečil, že peňazí bude mať na stavbu dosť. Nielen mesto prispeje na jeho stavbu, ale vďaka veľkým desiatkom a zádušným darom aj samotný farár.

A tak som začal v Nitre okrem opevnenie stavať aj nový mestský kostol. Momentálne už pracujem na návrhu jeho výzdoby. Zhodli sme sa, že základom budú živé obrazce zo života Ježiša od jeho narodenia po zmŕtvychvstanie. Do obrazov však budem musieť zakomponovať aj najdôležitejších donátorov, čím mestskí radní mysleli seba. No čo už, veď vo výjave, kde zástupy zlomyseľných hriešnikov sledujú umučenie nášho spasiteľa, bude miesta dosť pre celú mestskú radu. Zatiaľ ma však v rade čaká dokončiť opevnenie. Obe vstupné brány nám pekne rastú, aj valy už máme postavené do výšky šesť stôp.


Príbeh a historické reálie:

Postava staviteľa Gebhardta je vymyslená. O vzhľade opevnenia Nitry v 13. storočí nemáme žiadne presnejšie informácie. Vieme, že Nitra nejaké opevnenie mala, nakoľko sa spomína pri dobíjaní Nitry vojskom Přemysla Otakara II v rokoch 1271 a 1273. Nakoľko mesto český vojaci ľahko dobyli, zrejme malo len ľahšie drevozemné opevnenie. Kamenné hradby sa v Uhorsku na obranu miest začali používať až v 14. storočí.

Podobne nemáme žiadne informácie o vzhľade mestského kostola sv. Jakuba. Na najstaršej vedute mesta z roku 1526 je vidno predpokladaný kostol sv. Jakuba ako neskororománsku stavbu, zrejme trojloďovú. O jej vnútornej výzdobe nemáme tiež žiadne informácie, viem však, že v tomto období boli interiéry kostolov vyplnené množstvom maľovaných výjavov. Taktiež vieme, že do výjavov maľovať reálne postavy, najmä panovníkov, či zakladateľov kostolov, teda ich donátorov bolo bežné.



Zdroj: Nitralive.sk



Komentáre  

+5 # Shadow 2018-02-20 08:09
Ako je vidiet, polovicate riesenia boli zastupcom mesta vlastne uz v dalekej minulosti, nemozno sa teda cudovat, ze tieto "zvyky" maju osvojene i ti sucasni...
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť