Poďme spolu spoznávať život v stredovekej Nitre, časť I.

Pravidelná nedeľná rubrika o histórii Nitry

Roky, ktorých dátum sa končí osmičkou, nám často priniesli zlomové udalosti. Spomeňme len storočnicu od vzniku Československa v roku 1918, komunistický prevrat v roku 1948 či nádej na uvoľnenie komunistickej diktatúry v roku 1968. No osmička je významná aj pre samotnú históriu Nitry. Tento rok si pripomenieme okrúhle výročie od udelenia výsad slobodného kráľovského mesta, čo sa stalo 2.septembra 1248. O význame mestských privilégií a výsad sme hovorili už minulý rok. Rozprávaniu o živote v stredovekej Nitre však ostaneme verní aj v tomto roku. Zmeníme však spôsob, akým sa na život v Nitre v trinástom storočí budeme pozerať.

História je vedeckou disciplínou, ktorej snahou je čo najpresnejšie a najkorektnejšie popísať udalosti a život v minulosti. Ale to neznamená, že to musí robiť len bezduchým konštatovaním zistených faktov a memorovaním dátumov a mien, ako si mnohí pamätáme z hodín dejepisu. Zmyslom histórie je predsa pochopenie minulých udalostí, skúmanie a popisovanie súvislostí a príčin, ktoré k nim viedli. Preto si myslím, že bude zaujímavejšie, ak na naše rozprávanie o nitrianskej histórii využijeme trošku netradičnejší prístup, ktorý sa však v popularizačnej historickej literatúre stáva čoraz obľúbenejším. Ide o opisovanie života danej doby prostredníctvom príbehov fiktívnych, no historicky korektných postáv. Na udalosti a život v stredovekej Nitre sa tak budeme pozerať očami viacerých osôb tvoriacich mozaiku stredovekej mestskej spoločnosti. Verím, že sa nám obraz možného života v stredovekej Nitre tak stane oveľa plastickejší a lepšie pochopíme motívy konania a uvažovania stredovekých ľudí.

Spôsob približovania života v minulosti prostredníctvom príbehov z pohľadu myslenia a konania bežných obyvateľov danej doby, nie je v modernej medievalistike ničím výnimočným. História každodennosti je už dávnejšie plnohodnotnou súčasťou historickej vedy. A práve vďaka histórii každodennosti vieme, že napriek mnohým kultúrnym, či civilizačným odlišnostiam sa v priebehu dejín ľudská podstata nezmenila. A nielen to, v podstate sa nezmenili ani základné problémy, ktoré ľudí trápia a ktoré sa usilujú riešiť. Od úsvitu ľudských dejín konanie človeka ovplyvňovali láska i nenávisť, odvaha i zbabelosť, snaha vyniknúť, či len tak sa premotať životom. V každej dobe boli ľudia rovnako šťastní i nešťastní. To, čo sa menilo, boli priority života odrážajúce dané životné podmienky.

Hlavným rozdielom, ktorý nás odlišuje od života v stredoveku, bola jeho plná podriadenosť kolobehu prírody. Pravidelný cyklus ročných období určil aj pravidelne sa opakujúci cyklus stredovekého života, jeho povinností a očakávaní. Denný svit určoval aj dĺžku pracovného času. V lete námezdní pracovníci preto zarábali viac ako v zime. Vstávalo sa po východe slnka a spať sa išlo po jeho zapadnutí. Malé sviečky a štipľavý dym z otvorených pecí a ohnísk v domoch neumožňovali nejaký aktívny život „pod umelým svetlom“. Na rozdiel od nás, stredovekí ľudia nepoznali ani pojem presného času v našom ponímaní. Dnes je neospravedlnené desať minútové meškanie už nepríjemným prešľapom voči slušnosti, vtedy však ľudia nerozmýšľali ani v hodinových intervaloch. Deň sa delil na dopoludnie a popoludnie, pričom obed neznamenal nejakú veľkú prestávku na jedlo. Hlavné jedlo bolo iba večer. To však neznamená, že ak ľudia potrebovali, tak nevedeli odhadnúť čas, nepozerali sa však na hodinky ale na polohu slnka na oblohe.

Druhý veľký rozdiel oproti súčasnosti spočíval v statickosti stredovekého života. Jedným z dôvodov bolo už spomenuté podriadenie sa pravidelne sa opakujúcemu cyklu prírody. No statickosť spočívala aj v tom, že väčšina ľudí prežila celý svoj život na jednom a tom istom mieste. Najmä obyvatelia vidieka, ktorých bolo skoro deväťdesiat percent z celého obyvateľstva, sa často počas života nedostali ďalej ako do najbližšieho mesta. Život sa odohrával v pravidelnom opakovaní každodennej rutiny a tá si vyžadovala žiť v dobre známom prostredí bez veľkých zmien. Cestovať navyše neznamenalo len opustiť známy svet, ale aj bezpečný svet. Aj keď mal bežný stredoveký človek len veľmi obmedzené práva, okruh, kde si ich mohol nárokovať bol vymedzený obydlím a obcou, v ktorej žil. Podobne to bolo aj s jeho bezpečnosťou, ktorú v rámci možností zabezpečoval zemepán. Vybrať sa na cestu tak znamenalo odísť do úplnej neistoty. Mimo šľachty cestovali iba obchodníci a kupci, ktorí si mohli dovoliť ozbrojený sprievod. A práve rozprávania kupcov, vždy počúvané s veľkým záujmom, boli vlastne najčastejším spôsobom, ako sa stredovekí ľudia dozvedali o živote mimo svojej obce.

Tretím podstatným rozdielom oproti dnešnému životu bola orientácia stredovekých ľudí na prítomnosť. Náš život sa naproti tomu oveľa viac zameriava na budúcnosť, premýšľame čo bude o rok či ešte o viac rokov. Odkladáme si na dovolenku, šetríme si na dôchodok. Očakávanie lepšej budúcnosti sa podpísal často aj pod to, že sa nevieme tešiť z práve prežívaných okamihov. Ľudia v minulosti však žili najmä pre daný okamih. Budúcnosť bola pre nich vnímaná skôr s obavou. Choroby, vojny, prepady či obyčajné dlhšie trvajúce zlé počasie mohli rýchlo zlikvidovať všetky sny o budúcnosti. Pohľad do budúcnosti mal zväčša fatalistické sklony. Čo sa má stať, to sa stane. Sudičky určujúce deťom osud, vtedy neboli súčasťou rozprávok, ale dávali odpoveď na otázky, prečo sa niečo stalo. Ale o čo sa viac stredovekí ľudia obávali budúcnosti, o to viac vnímali prítomnosť. Keď bolo zle tak bedákali a horekovali, keď bolo dobre tak sa tešili a radovali. Ale úprimne a naplno. A nepoznali ani naše stresy. Život bol oveľa ťažší, ale vedeli, že práca im neujde, že čo sa nestihne jeden deň, dokončí sa na druhý. A keď si uvedomíme, že vďaka voľným nedeliam a množstvu prikázaných cirkevných sviatkov mali skoro toľko voľných dní ako my dnes, tak možno žili aj veselšie a radostnejšie.

K podstatným rozdielom oproti dnešku určite stojí za spomenutie aj intenzívnejšie preciťovanie viery a úprimný strach z toho, že duša po smrti nenájde svoje vykúpenie. Vidno to z obrovského úsilia vtedajších ľudí pred smrťou ukončiť spory a hádky a odísť tak na večnosť „v pokoji“. Ale aj z množstva darov cirkvi, najmä v rámci posledných závetí, ktoré mali pomôcť napraviť hriechy spáchané za života. Práve vďaka týmto darom rástlo bohatstvo cirkvi. K intenzívnejšej viere patrila aj intenzívnejšia poverčivosť a strach pred všetkým nepoznaným a tajomným. I keď vzhľadom na úspešný biznis dnešných veštkýň, numerológov a tvorcov horoskopov, tak v tomto sme sa ďaleko za stredovek asi nedostali.

Kultúrnych rozdielov by sme našli ešte veľa a na tie sa pokúsime v našich príbehoch poukázať. Verím, že sa nestanú len príťažlivejším opisom historických udalostí, ale aj malou sondou do duše stredovekého človeka. Stretneme sa už o týždeň, keď nám kupec Lothar porozpráva, ako priniesol do Nitry hostí z Bavorska.



Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk



Komentáre  

+4 # CCC 2018-01-07 16:39
Nuž pán Balko neskutočne sa teším na budúcu nedeľu.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
+2 # Dano Balko 2018-01-08 13:55
Ďakujem, aj ja sa teším :-)
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
0 # Lukas NR 2018-01-10 06:07
Super som raz ze serial bude pokracovat, je to pre mna putave citanie
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť