Príbeh mestských výsad: IV. Ako privilégiá obnovili význam mestských trhov

Štvrtá časť série o mestských výsadách

Tak ako dnes, ani v minulosti samotné osobné slobody a právne istoty ešte k naštartovaniu mestskej ekonomiky nestačili. Príchod nových remeselníkov a obchodníkov bol dôležitý, no bolo potrebné remeselníkom poskytnúť pre ich výrobky odbyt a kupcom zase dostatočné zisky z obchodu. Nakoľko väčšina stredovekého obchodu sa realizovala na trhoch, bolo potrebné obnoviť význam nitrianskych trhov. Mysleli na to aj mestské privilégiá a novovzniknuté slobodné mesto Nitra získala právo na organizovanie pravidelného týždenného trhu v utorok a k tomu aj jeden výročný jarmok. V piatky sa pod hradom v Hornom meste konali týždenné trhy od pradávna. Aby sa ďalší týždenný trh nestal len zbytočnou konkurenciou staršiemu trhu, utorkový trh získal dôležitú výhodu. Na zabezpečenie jeho návštevnosti sa utorkový trh stal oslobodený od platenia cestných poplatkov. Teda obchodník smerujúci na nitrianske trhy nemusel na cestách platiť mýto, vďaka čomu vedel tovar ponúknuť za lepšie ceny. A ak v Nitre niečo nakúpil, tak to rovnako dokázal za lepšiu cenu predať na inom mieste. A nakoľko oslobodenie od cestných poplatkov naozaj pomáhalo obchodu, boli od jeho platenia oslobodení aj všetci nitrianski kupci, a to na území celého Uhorska. Vďaka tomu mohli za výhodné ceny predávať nitrianske výrobky v celom kráľovstve po celý rok. Prečo to bolo tak dôležité?

Začnime trhom. Remeselník mohol mať svoju dielňu spojenú s obchodnou časťou, ale tieto obchody slúžili len pre mestskú klientelu. V stredoveku bežní ľudia necestovali do mesta len tak na nákupy. Na nákup sa išlo, keď bolo aj čo predať. V 13. storočí už síce fungovala normálna peňažná výmena, no roľníci či sedliaci stále uprednostňovali tovarovú výmenu a tá sa dala realizovať len na trhoch.

Trhy môžeme vzhľadom na ich význam a charakter rozdeliť do troch skupín. Najbežnejším bol denný trh, v ktorom vidiek zásoboval mesto základným a čerstvým tovarom. Na ňom k žiadnym veľkým obchodom neprichádzalo ale vidiečania sa vďaka tomu dostali k hotovým peniazom, ktoré si odkladali. Potrebovali ich pri platení povinných desiatkov a deviatkov, lebo najmä panstvo už požadovalo platiť dane v peniazoch.

Pre obchod bol oveľa dôležitejší týždenný trh, kde sa už ponúkali trvácnejšie a teda aj vzácnejšie a drahšie tovary. Ak na denných trhoch boli dominantní predajcovia z vidieka, tak týždenné trhy patrili najmä mestským remeselníkom a cudzím kupcom. Bez týchto trhov by remeselníci nemali komu svoj tovar predávať, nakoľko samotná Nitra by so svojou vlastnou spotrebou veľa remeselníkov neuživila.

No a najdôležitejšie boli výročné trhy, ktoré trvali aj niekoľko dní a boli spojené s rôznymi spoločenskými a zábavnými podujatiami. Na tieto prichádzali predávajúci, kupujúci ale aj rôzni zvedavci a špekulanti z ďalekého okolia i zahraničia. Nitrianske výročné trhy boli známe ešte z veľkomoravských čias, keď sem karavány kupcov z ďalekého juhu i západu chodili nakupovať otrokov. Aj keď sa postupným šírením kresťanstva do susedných štátov ponuka otrokov pomaly znižovala, význam nitrianskeho trhu v povedomí kupcov ostával. Napokon Nitra je zatiaľ jediným sídlom na východ od veľkých nemeckých miest, o ktorom sa zachovala informácia, že mal funkciu trhového sudcu. Spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111.

Nakoľko trhy prinášali príjem nielen predajcom, ale aj obyvateľom trhového miesta a ich zemepánom, o možnosť ich organizácie bol veľký záujem. V stredoveku však trhy nevznikali len tak, ako komu napadlo. Riadili sa rôznymi pravidlami a jedným z najdôležitejších bolo pravidlo minimálnej vzdialenosti medzi nimi. V prípade denných trhov platilo, že predávajúci či kupujúci by sa mal na trh i domov dostať v ten istý deň. Pre lepšiu predstavivosť, naložený kôň i somár dokázal za deň prejsť 40 kilometrov, väčšina bežných predávajúcich však šla na trh pešo. A ani voz ťahaný zvieratami, vtedy ešte bez otočných ojí, nedokázal na nekvalitných cestách prejsť za deň viac ako nejakých 20 kilometrov. Z toho nám vychádza, že ideálne by bolo trhové miesta rozmiestniť do vzdialenosti 10 kilometrov od seba. Toto však platilo v dostatočne zaľudnenej krajine, nie v Uhorsku.

V čase mestských výsad boli od Nitry najbližšie trhové miesta vzdialené až okolo 20 kilometrov. Severným smerom bola najbližším trhovým miestom Nitrianska Streda, severozápadným na českej ceste Hlohovec, juhozápadným smerom k Bratislave už neexistujúca osada Štvrtok pri Sládkovičove a južným smerom na Komárno bol trh tiež už v zaniknutej osade Vášárfalu pri dnešných Komjaticiach. Optimálne doplnenie základných trhových miest sa v okolí Nitry dosiahlo až o pár storočí neskôr. Vtedy vznikli zemepanské mestečká ako Urmín (dnes Mojmírovce) či trhové obce ako Jelenec.

Pre týždenné trhy a jarmoky už žiadne optimálne vzdialenosti neplatili, dôležitejšie bolo ich položenie na významných obchodných cestách. Nitra mala v tomto smere naozaj obrovskú výhodu. Okrem stále živej tradície atraktívnosť nitrianskych trhov zvyšovalo aj výborné cestné spojenie so všetkými dôležitými oblasťami horného i stredného Uhorska. Cez Nitru išli cesty na Považie, Pohronie, do banských miest, Bratislavy, Ostrihomu i na Žitný ostrov. Iba pre českú cestu bola Nitra už zachádzkou. Niekedy začiatkom 13. storočia sa táto významná cesta skrátila, a od Ostrihomu a dnešných Dvorov nad Žitavou pokračovala priamo na Šintavu a ďalej Považím k hrozenkovskému priesmyku. No vďaka výhodným trhovým podmienkam sa mnohým obchodníkom stále oplatilo zájsť do Nitry.

A keď hovoríme o obchodných cestách, nesmieme opomenúť ani ten fakt, že Nitra ležala na rieke. V stredoveku patrili vodné cesty stále k najvýhodnejším a najbezpečnejším a to napriek tomu, že mnohé z nich sa nedali používať celý rok. Aj keď rieka Nitra nie je žiadnym veľtokom, predsa len umožňovala priame spojenie s Dunajom. O využívaní rieky na obchodné účely nehovorí len existencie prístavu v meste. Napríklad vieme, že biskupstvo vlastnilo niekoľko nákladných člnov a využívalo ich na dovoz soli, na ktorý malo miestny monopol. A to sa soľ nosila až zo Sedmohradska. Možnosť riečnej dopravy tak poskytovalo Nitre výhodu aj oproti vznikajúcej konkurencii v meste Trnava.

A nakoľko cesty mesto spájali so širokým okolím, nepomáhali len cudzím kupcom prísť na nitrianske trhy, uľahčovali aj nitrianskym obchodníkom predávať domáci tovar v celom Uhorsku. Lebo okrem rozvinutej remeselnej výroby bol dôležitým predpokladom bohatstva mesta aj úspešný vývoz miestnej produkcie, z ktorého bohatli domáci kupci. Ale o tom tiež až nabudúce.



Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk


Sponzor spravodajstva


Komentáre  

+2 # ccc 2017-10-15 13:57
Ďakujem :D
Zasa skvelé. Na toto by som pristal aj knižne.
Nie je nič takéhoto publikované?
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať
+3 # Dano Balko 2017-10-15 20:53
Existuju vseobecne knihy o danej dobe. Aj dejiny Nitry boli viac krat spracovane, ale o obdobi vysad toho vela nie je. Len par stran.
Odpovedať | Odpovedať citáciou | Citovať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť